konečne prvý rezultatívny a zároveň odsudzujúci výrok v nespočetných kauzách personifikácie (číslo 2) tejto éry - Ivana Lexu. Samozrejme, rozsudok je neprávoplatný - exriaditeľ SIS sa odvolal, kauza neskončila. Napriek tomu je včerajšok prelomový. Nie je to výraz nadnesený, keďže v Lexových kauzách nejde iba o vinu či nevinu obžalovaného, ale o oveľa viac: O významné slovo k historickému hodnoteniu istej periódy slovenských dejín.
Vecne je prípad jasný; už viackrát bolo na tomto mieste napísané, že ak existuje kauza, v ktorej je Lexova vina mimo diskusie, tak je to triptych Klaňanie troch kráľov. Toto dielo vo vlastníctve banskobystrického biskupského úradu jednoducho nebol na zozname chránených kultúrnych cenností a preto tajná služba nemala žiadny nárok začať spravodajskú akciu za jeho "záchranu" pred predajom do zahraničia. Súd teraz konštatoval, že nasadenie agenta s krycou identitou švajčiarskeho štátneho príslušníka, ktorý mal obraz od biskupského úradu akože kúpiť, bolo "nad rámec úloh SIS podľa vtedy platného zákona". My to vieme už dávno - išlo o provokáciu proti cirkevnému prelátovi, ktorý podporoval exprezidenta Kováča v jeho sporoch s Mečiarom. Dokladá to aj konštatovanie súdu, že neexistovala žiadna organizovaná skupina, ktorá by Klaňanie chcela nezákonne predať. SIS sa v tejto kauze správala presne tak, ako sa nesmie žiadna demokratická tajná služba správať; vstúpila do politického zápasu medzi ústavnými činiteľmi. S cieľom pomôcť jednému a druhého zdiskreditovať.
Jasná (zdravému rozumu), naopak, nie je výška trestu; finančná pokuta pol milióna Sk za zneužitie právomocí verejného činiteľa je v prípade takého vysokého funkcionára, akým bol riaditeľ SIS, viac ako nízka. Zdôvodneniu sudkyne, že peňažný trest postačuje, lebo od skutku už uplynulo desať rokov, sa nedá rozumieť. Netušili sme doteraz, že výmery trestov sa znižujú priamo úmerne času, ktorý od činu uplynul. To je nová trestná politika štátu alebo zlepšovák sudkyne Halvoňovej? Správna trestná politika by bola, že čím vyšší činiteľ zneužije právomoc, tým prísnejšie posudzovanie. Pre výchovný efekt - tak. Čas, čo uplynul od činu, sa naťahoval aj zásluhou páchateľa, ktorý sa dva roky zdržiaval mimo dosahu ramena spravodlivosti. A navyše - aj spravodlivosť pracovala pomaly.
Najväčší vtip zdôvodnenia je, že súd prihliadol na "bezúhonnosť" Lexu. Ak odhliadneme od káuz, ktoré sú ešte v behu, tak tribunál mohol minimálne prihliadnuť aj na Mečiarovu amnestiu, ktorá prekáža stíhaniu vo vôbec najzávažnejšej trestnej veci Lexu a jeho vedenia SIS. Vtipná je tiež poľahčujúca okolnosť, že Lexa "nespôsobil svojím konaním SIS škodu". No - možno nie materiálnu. Isté je, že svojím konaním, aj v kauze triptychu, spôsobil nevyčísliteľné imidžové škody celému štátu. Hodnoty a normy, ktoré sudcovia na Slovensku vo svojich verdiktoch aplikujú, sú skrátka záhadné. Napokon, v praxi je dobrým zvykom, že k hornej sadzbe trestov sa pristupuje aj vtedy, ak páchateľ čin neoľutuje. To je opäť náš prípad - Lexa opakovane vyhlasoval, že je "hrdý, že sa vďaka súčinnostnej akcii podarilo zachrániť vzácny obraz (...)". Summa summarum - doslova všetky predpoklady splnené pre maximálnu výmeru na hornej hranici...
No nič. To sú chyby krásy, ale predsa len detaily. Podstatnejšie je, že súdny výrok mení spoločenskú klímu, v ktorej sa vo vzťahu ku kauzám Mečiarovej éry stále väčšmi presadzovala letargia až averzia. Tento verdikt je dôležitý pre posilnenie vedomia, že izolácia HZDS v minulom období nebola len rafinovaná politická hra, ale mala svoje tvrdé opodstatnenie. Teraz máme, hoci neprávoplatne, čierne na bielom, že štátna moc za tretej (a pravdepodobne aj druhej) Mečiarovej vlády prekračovala svoje právomoci a porušovala zákony.
Nejde v prvom rade o to, aby sa silou-mocou posadila do basy emblematická figúra tejto éry. Vývoj nielen v Lexových kauzách, ale napr. aj v prípadoch Gavorník, Bisák, Soboňa a mnohých ďalších ale napredoval k optickému klamu, že celkový obraz rokov 1994-98 je účelovo prifarbený a prepísknutý. Nedá sa fakt odprisahať, že politickí oponenti HZDS aj s časťou médií nič neprifarbovali, nepreháňali a pod. Aj pod vplyvom globálneho otepľovania medzi (najmä) SDKÚ a HZDS ale už začínal vo verejnosti víťaziť dojem, že natupírované či vymyslené je úplne všetko, čo sa po 4. novembri 1994 (tzv. noc dlhých nožov v NR SR) na Slovensku stalo. A takýto vnem jednoducho nezodpovedá realite. Význam prvého rozsudku nad Lexom skrátka leží v tom, že stavia obraz minulosti z hlavy na nohy.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
