dcery, alebo Den pro mou lásku, Vlastimil Harapes momentálne hosťuje v roli baletného majstra v Štátnom divadle. Ako prezradil, schyľuje sa dokonca k podpísaniu zmluvy o stálejšej spolupráci so Štátnym divadlom. Na Slovensku si pobudne dlhšie aj kvôli filmovaniu. Režisérka Věra Poledňáková totiž pripravuje pokračovanie divácky úspešných filmov Jak dostat tatínka do polepšovny.
"Hlavní hrdinovia budú po dvadsiatich rokoch. Tanečnica Anna a záchranár Luboš už majú osemročnú vnučku. Bude sa to nakrúcať v Tatrách a pochopiteľne Tomáša Holého, ktorý tragicky zahynul, nahradí iný herec. Objavia sa tam aj nové tváre, napríklad starého otca má hrať Václav Postránecký a jeho stíhačku bude hrať herečka Eva Holubová. Nakrúcanie sa plánuje už na jar. Keď som sa dozvedel čo sa stalo v Tatrách, tak sme si s pani Poledňákovou volali a zistili sme, že akoby zázrakom jedine tie dve miesta, ktoré sme už pred tým plánovali na nakrúcanie ostali stáť neporušené. Niektorých hercov vymenili, ale mňa v postave baletného majstra nechali. Vraj som sa vôbec nezmenil. Vtedy keď sme to nakrúcali mi robili umelé šediny a teraz ich mám pravé. Mám tam síce iba malú rolu a nesympatickú, ale možno sa realizujem aj ako choreograf. Anna má podľa scenára nacvičiť také vystúpenie, slovanský tanček so ženami, ktoré to vôbec nevedia a bude zas mojou úlohou vymyslieť ho," prezrádza Vlastimil Harapes, ktorý má ku Košiciam pekný vzťah aj vďaka svojej mame.
"Jej rodičia tu krátky čas pôsobili. Deda sem totiž prevelili. A moja mama práve na tunajšom javisku videla tancovať legendárnu primabalerínu Annu Pavlovovú, mala asi 12 rokov. Spomenula si, keď sa mi začalo dariť v tanci, kde sa vo mne vzal talent. Mladšiemu bratovi vtedy očarená vystúpením Anny Pavlovovej tancovala kus umierajúcej labute a on začal chudáčik fňukať, vraj, keď mi je tej labute tak ľúto. Z toho usúdila, že som určite talent zdedil po nej," smeje sa Vlastimil Harapes, ktorý však pôvodne nechcel vôbec tanečníkom.
"Som z dedinky pri Chomutove, tam som vyrastal a nevedel som čo je to tancovanie. Vždy som chcel hrať na husle keď som bol malý. Páčil sa mi ukrutne ten futrál. Kúpili mi potom také malé husličky. Mama ma šla prihlásiť do Ľudovej školy umenia. Videla, že je tam napísané rytmika pre deti a hovorí ´on si doma stále pospevuje, poskakuje tak ho sem prihlásim´. Takže som začal chodiť na husle a na rytmiku. Husle mi učiteľ znechutil do roka. Bolo to mučenie a nie hra a naopak. A rytmiku ma zas učila taká milá pani. Hneď sme začali robiť čertov, žaby, myši a bolo to také hravé. Žiadna hrôza a mučenie z klasického tanca. To som zažil až na konzervatóriu. Práve na jej odporučenie som sa prihlásil na konzervatórium do Prahy. Nalákali ma iba na to, že tam nie je matematika ani fyzika. Potom som zistil, že klasický tanec je ďaleko horší než celá matematika. Chcel som to niekoľkokrát nechať," priznáva sa známy tanečník a filmový herec Vlastimil Harapes.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
