nové skutkové podstaty i zvýšené sadzby, čo u slobodymilovnej verejnosti musí vyvolávať obavy. Ak nechceme hovoriť o zdesení. Podnikateľské združenia, predovšetkým RÚZ (Republiková únia zamestnávateľov), hovoria dokonca o kriminalizácii podnikania zo strany ministerstva spravodlivosti. Majú pravdu?
Kým nezačnú preháňať, tak asi áno. Akýsi počiatočný zlý úmysel Lipšicovi ťažko pripisovať. Skôr pôjde o zmes predsudkov a nadpráce úradníkov rezortu. Do opodstatnenej kritiky však určite nepatrí napríklad návrh na vyňatie trestného činu zosnovania zločineckej a teroristickej skupiny z trestného zákona. Môže byť pravdou, že tento paragraf sa dá zneužiť, zneužiteľných je však aj tisíc iných užitočných vecí. Dajú sa predstaviť situácie, na ktoré sedí táto skutková podstata ako vyšitá. Podstatné je, že mieru toho, čo je trestné, tento paragraf nijako nerozširuje, len špecifikuje isté okolnosti. Preto by mal v kódexe zostať.
Vážnejšia a opodstatnejšia je kritika sprísnenia trestnosti takého správania, kde je úmysel škodiť niekomu či obohatiť sa ťažko dokázateľný. Kriminalizácia takejto situácie môže odstrašovať od podnikania aj ľudí s najčestnejšími úmyslami. Ide napr. o dlho sa vlečúci spor okolo trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného. Tu sa nežiada ďalšie sprísnenie, ktoré navrhuje Lipšic, ale naopak vyhodenie celého paragrafu. Takéto ustanovenie jednoducho nemá čo robiť v Trestnom zákone, máme predsa občiansky zákonník i Zákonník práce. Ak je trestné nevyplatenie mzdy, potom musí byť trestné aj neplatenie akéhokoľvek iného zmluvného záväzku. To je čistá diskriminácia ľudí, ktorí berú na seba riziko podnikania. Predstavme si trestné stíhanie zamestnanca, lebo neprišiel týždeň do práce... No, škoda debaty.
Tento paragraf azda najlepšie zrkadlí istú deformáciu zmýšľania u Daniela Lipšica. Podobne ako mnohí ľudia, zhnusení etikou a výčinmi rôznych tiežpodnikateľov, zdieľa aj Lipšic socialistický predsudok, že ten, kto zamestnáva iných ľudí, len hľadá spôsoby a cesty, ako ich okradnúť. Tento motív, ktorý je veľmi frekventovaný, ale nedá sa zovšeobecniť, je pre neho (a ďalších, ktorí trestnosť neplatenia mzdy podporujú) taký určujúci, že sa snaží o sprísnenie aj za tú cenu, že znepríjemní život takým, ktorých by úmyselne nevyplatiť mzdu v živote nenapadlo. (Ešte transparentnejšie sa ministrova predpojatosť manifestuje v inej norme, ktorá nesúvisí s Trestným zákonom, ale opätovne ju hrozí predložiť - zákon o preukazovaní pôvodu majetku. Tu už ani nejde o podnikateľov; všetci "podozriví" občania by museli pred prokurátorom dokazovať zdroj svojich príjmov. Že by to tisícom takých, ktorí majetok nadobudli čestne, ukradlo more času a energie, ho vôbec nezaujíma. Dôležitejšia je ilúzia, že by chytil dvoch gaunerov.)
Najhlučnejší konflikt, ktorého výsledok bude známy až pri hlasovaní, sa ale vedie o úplne nový fenomén v slovenskom právnom poriadku - trestnú zodpovednosť právnických osôb. Obsahom novinky je, aby za rovnaké delikty, ktoré sú už trestné pre fyzické osoby, mohli byť stíhané aj eseročky a akciovky. Teoreticky by teda jeden trestný čin mohol byť sankcionovaný aj dvakrát - najprv by konateľ dostal napr. 10 rokov a potom by firmu v inom pojednávaní slávnostne rozpustili. Toto je prvý nezmysel - ale nie najväčší.
Trestná zodpovednosť a vina sú pojmy, ktoré sa viažu od nepamäti na ľudí. Právnické osoby sú už dnes podľa rôznych zákonov zodpovedné napr. za spôsobené škody či protiprávne správanie (a podobne); môžu dostať napr. pokutu. Aj miliardovú (viď teraz Slovnaft). Skúmanie "viny" právnických osôb je absurdum. Ak by mali byť trestané ako ľudia, dôjde k premene trestu za vôľu jednotlivca na "trest" za púhu existenciu nejakého subjektu. Bolo by to zavedenie princípu kolektívnej viny do trestného práva. Eseročka či akciovka je právna fikcia, neexistujú hmotne. Koho tu chcú trestať? Lipšic hovorí, že formy a prejavy hospodárskej kriminality sú stále sofistikovanejšie. Určite áno - a o 10 rokov budú ešte sofistikovanejšie. Taký je svet. Odkedy stojí, odvtedy existujú grázli a gangstri, ktorí vymýšľajú stále nové triky, a päť krokov za nimi ide štátna moc. Nebol ešte taký štát ani spoločenský systém, kde by ekonomická kriminalita nebola (možno Severná Kórea - nie je čo kradnúť). Úlohou štátu nie je klásť prekážky ľudskej aktivite a podnikaniu vymýšľaním trestnosti právnych fikcií, ale využívať prostriedky daňových poplatníkov čo najefektívnejšie v boji proti zločinu. To sa na Slovensku ani náhodou nedeje. Preto je piata hlava o trestnej zodpovednosti právnických osôb nielenže zbytočná, ale škodlivá. Ešte aj vtedy, ak s týmto názorom súhlasia aj právni experti HZDS...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
