produktivitu práce a tvorbu pracovných miest. V uplynulých rokoch bol dosiahnutý pokrok, ale ešte mnoho treba urobiť s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť EÚ prostredníctvom zdravších verejných financií, aktívnejšej politiky v oblasti zamestnanosti, produktívnejších investícií, vrátane oblasti vzdelávania, integrovanejších trhov, uviedla Európska komisia v dokumentoch, ktoré hodnotia plnenie jednotlivých ekonomických cieľov necelý týždeň pred zverejnením návrhu na prehodnotenie tzv. lisabonskej stratégie. Pomocou nej sa únia chcela stať do roku 2010 najvýkonnejšou svetovou ekonomikou založenou na znalostiach a predbehnúť USA. Na budúci týždeň sa podľa dostupných informácií vzdá ambície dosiahnuť svoj cieľ do roku 2010 a nebude ďalej otvorene súperiť s USA.
"Členské štáty musia presvedčivejšie nastúpiť na cestu ekonomických reforiem, ak chcú dosiahnuť svoje ambiciózne ciele v oblasti hospodárskeho rastu a tvorby pracovných miest," vyzval komisár pre hospodárske a menové otázky Joaquín Almunia.
Pozitívne komisia hodnotí prebiehajúce reformy na trhu práce, liberalizáciu energetických sietí, lepšie vynucovanie pravidiel hospodárskej súťaže, lepšie fungovanie vnútorného trhu, čo prispelo k celkovo lepšiemu podnikateľskému prostrediu. Na druhej strane je však len malý pokrok v prechode na znalostnú ekonomiku, integrácii trhu so službami a zlé výsledky rozpočtovej disciplíny. Chýba pokrok pri liberalizácii verejného obstarávania, nedostatočné sú investície do vedy a výskumu, do roku 2010 sa nepodarí dosiahnuť 70-percentnú zamestnanosť.
Príkladné Slovensko
V hodnotení jednotlivých krajín komisia vyzdvihuje pokrok Belgicka, Dánska, Fínska, Írska, Holandska a Británie, výsledky ďalších starých krajín EÚ sú "zmiešané". Na hodnotenie nových štátov je podľa komisie priskoro, ale za "dobré príklady" označuje komisia Cyprus a Slovensko.
V rozpočtovej oblasti len 8 krajín dokázalo udržať rozpočet blízko vyrovnanej bilancii alebo prebytku, čo je dlhodobý cieľ EÚ, mnohé krajiny vykazujú deficit nad povolenou hranicou troch percent hrubého domáceho produktu.
Z dlhodobého hľadiska sú podľa komisie problematické verejné financie 14 krajín, medzi ktorými menuje aj Slovensko.
Dôležitá dôchodková reforma sa udiala na Slovensku a v Taliansku, ale ďalšie krajiny (Grécko) nerobia dostatočné opatrenia, aby zvládli bremeno starnúcej populácie, alebo sú len v začiatočnej etape (Česko).
Problémová zamestnanosť
Achillovou pätou únie ostáva zamestnanosť, ktorá stagnuje, podobne ako produktivita práce. Pomalý hospodársky rast ohrozuje asi 68 miliónov Európanov chudobou, varuje komisia.
S mierou zamestnanosti 63 percent by musela únia vytvoriť 22 miliónov pracovných miest, aby dosiahla cieľovú 70-percentnú mieru do roku 2010. Stagnuje tiež zamestnanosť žien (55 %) a starších osôb (40 %).
Produktivita práce narástla v únii v období rokov 2001-2003 len o 0,6 percenta, ale v USA o 2,9 percenta. Veľké rozdiely pretrvávajú v platoch mužov a žien (16 percent), na Slovensku či v Česku je to však až 25 percent.
"Pracovné miesta, dôchodky a blahobyt sú hlavnými prioritami obyvateľov únie. Členské štáty musia urobiť viac, aby podnietili zamestnanosť, znížili chudobu a zabezpečili, že dôchodkové systémy sú primerané aj udržateľné," komentoval správu komisár pre zamestnanosť a sociálne otázky Vladimír Špidla.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
