Denisa FULMEKOVÁ
Prišiel mi mail od istej známej, inak tuhej fajčiarky: "Poznáš cigarety bez nikotínu? Namiesto tabaku byliny, aby si si odvykla. A dostať ich v lekárni!" Znelo to takmer ako reklamný slogan a presne tak to na mňa aj zaúčinkovalo. No a keďže som práve premýšľala, čím rozveseliť chrípkujúcu kamarátku Evu, zabehla som na roh do lekárne a zo žartu kúpila jedny tie bylinkové, proti kašľu.
"Čo to je?" nedôverčivo skúmala tabakisticky pôsobiacu škatuľku. Napokon odtrhla obal a každá sme si po jednej zapálili. "Fuj," haním, no Eva labužnícky poťahuje: "Prečo, nie je to zlé. Hmm... Náhodou... Toto tuším budem fajčiť! Normálne mi nechutia, ale baví ma šlukovať, vyfukovať dym...", predvádza Eva s toľkou gráciou, že by z toho všetkých militantných odporcov fajčenia určite porazilo, bárs aj bez pravidelnej dennej dávky nikotínu. A Evina bylinná cigaretla zatiaľ horí, tlie a dymí sťa slamený papek na vykiadzanie zlých duchov.
Večer opäť nájdem mail od známej, čo ma k tomuto danajskému daru inšpirovala: "Ale zabudla som Ti napísať, aby si si ich nekupovala, lebo sú dosť hnusné a stoja viac než niektoré normálne. Budeš mať síce pocit, že čosi držíš v paprči a poťahuješ, ale tú hnusnú chuť budeš musieť aj tak urýchlene zahúliť tabakom."
Odpíšem jej, že to viem veľmi dobre už aj sama, že je to fakt príšerný smrad, ale jednej mojej priateľke to na počudovanie chutí. Na druhý deň pre istotu Eve zatelefonujem, aby som zistila, či ju nový pôžitok nevrhol ešte strmšie do chrípkového pekla. Eva sa však pobavene chváli, ako jej ustúpil kašeľ aj škriabanie v hrdle. A keď sa lúčime, nezabudne znova poďakovať za môj úžasný darček.
Mesiac-dva ju potom stratím z dohľadu, až raz... Natrafíme na seba kdesi u známych, zvítame sa a Eva si z kabelky vytiahne cigarety. Začudujem sa: "A kde máš bylinkové?" "Prosím ťa, kto by fajčil také seno. Raz na mňa skoro zavolali policajtov, keď som si to zapálila v kaviarni. Ľudia si mysleli, že tam verejne fajčím marihuanu!" "A ty len ibištek, ďatelinu a tak, čo?" Žartujem, ale zároveň ma začína kváriť svedomie. "A nechceš s tým radšej prestať, kým to ešte ide?" vyzvedám opatrne. Eva šťukne zapaľovačom: "Už to nejde. Ale keby som naozaj chcela, kúpim si predsa tie ďatelinové, nie?" (Prosím vás, vysvetlite jej niekto, že to nemusí byť až také jednoduché.)
Autor: Pasca bylinkových
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.