V súvislosti s prírodnými, ale aj inými katastrofami, objavuje sa u ľudí tzv. katastrofický syndróm. Väčšinou má tri štádiá:

1. Úvodný šok, spojený so zmäteným úkonom (v tejto fáze sa môže objaviť aj masová panická reakcia)

2. Stav generalizovanej úzkosti, v ktorej sa často objaví správanie vo svojej podstate racionálne, ale spojené s chybným úkonom (napr. osoba správne mieri k núdzovému východu, ale v poslednej chvíli zvolí nesprávne dvere). V tejto fáze sa človek podriaďuje inštrukciám, ktoré dostáva a správa sa často veľmi presne podľa pokynov, pokiaľ sú jasné a zrozumiteľné.

3. Stav miernej eufórie, ktorý sa môže striedať s miernou depresiou. Popísaný stav možno v podstate považovať za prirodzený, pokiaľ netrvá príliš dlho. Zdá sa, že jeho priebeh a trvanie posilňujú špecifické faktory, ako sú:

- charakter katastrofy,

- osobnosť postihnutého jedinca

- vlastnosti sociálneho systému, v ktorom postihnutý žije

V tejto súvislosti sa často uvádza aj tzv. posttraumatická stresová porucha /PTSD/, ako stav znovuprežívania katastrofickej udalosti s mnohými sprievodnými prejavmi (vtieravé spomienky, nepríjemné pocity odcudzenia a pod.) Táto porucha má svoje zákonitosti a môže sa objaviť aj po rokoch. Mnohé štúdie poukazujú na to, že udržanie intenzívnych medziľudských vzťahov je momentom, ktorý nápadne znižuje vznik negatívnych reakcií.

Pripravenosť spoločnosti na takého situácie má pozitívny význam nielen pre jej organizačné zvládnutie, ale aj pre individuálnu starostlivosť o postihnutého jedinca, a tým aj zníženie psychických dôsledkov udalosti. Ak takáto udalosť nastane, aj rýchla a účinná spoločenská pomoc - často vo forme zbierok a darov - má nielen materiálny, ale aj morálny a psychologický význam.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.