nie je tomu tak. Je to zložitá činnosť, ktorá musí byť presne koordinovaná a podložená mnohými dokladmi. Čo vozenie divých zvierat obnáša sme sa presvedčili na vlastnej koži. Náš redakčný štáb bol pri tom.

Je ráno 7.30 hod. a my vyrážame z Košíc smerom na juh. Presnejšie do maďarského mesta Nyíregyháza, kde nás očakávajú pracovníci miestnej zoo. Tí majú pre nás pripravení skvostný dar k 25. výročiu založenia našej zoologickej záhrady. A to dve malé levie slečny. Ale nepredbiehajme udalosti. Ešte stále sa len trmácame po nie dosť kvalitných maďarských cestách a po necelých troch hodinách sme na mieste. V aute sa vezieme piati. Okrem šoféra, ešte riaditeľ zoo Karol Seman, budúca ošetrovateľka levov Erika Karafová a my dve z Korzára. Vzadu za autom je pripnutý vozík, kde sú už pripravené tri bedne. Dúfame, že späť ich prázdne nepovezieme. A prečo tri, keď levov máme zobrať dva? "Je to len do rezervy, keby sa niečo stalo," vysvetlil nám riaditeľ zoo K. Seman.

Takže všetko je pripravené, vrátane množstva dokladov potrebných na prevoz zvierat zo zahraničia.

"Ale keďže sme v Európskej únií, tie potvrdenia sú rovnaké, či vezieme zvieratá z Bojníc alebo z členského štátu EÚ. Čiže my sme museli mať so sebou rozpis presnej trasy aj s časovým plánom. Šofér musel mať povolenie na prevoz zvierat a potvrdenie o odbornej spôsobilosti, že môže zvieratá prevážať. Druhá strana, v tomto prípade Maďari museli mať pripravený doklad o pôvode zvieraťa, potvrdenie o certifikačnom čísle, čiže o čípovaní. Taktiež potvrdenie o očkovaniach a doterajšom ošetrovaní."

V zoo už nás čaká námestník riaditeľa János Szánthó, ktorý sa na náš príchod náležite pripravil. Aj on má už pripravené potrebné doklady, ktoré nám majú umožniť ľahký prechod cez hranicu, i keď ide o zvieratá darované a sme oba štáty v EÚ.

Ešte predtým nás však oboznámil s ich zoo, ktorú sme si samozrejme prezreli. "Naša zoo má 24 hektárov a bola založená pred 31 rokmi. Nie je veľká, ale chováme 270 druhov zvierat, čo činí okolo 1 300 kusov." Nyíregyházská zoo je skutočne nádherná. Niet divu, veď ročne tu preinvestujú v prepočte 50 miliónov korún. Ich ročná návštevnosť je 300-tisíc ľudí. Je tu množstvo rôznych atrakcii najmä pre deti a nechýbajú tu také atraktívne zvieratá, ako ľadové medvede, žirafy, biele tigre, tučniaky, krokodíly a mnohé ďalšie. A samozrejme levy. Tých majú 11 kusov.

Aj ich výbehy a ubikácie sú vkusné a ľúbivé na pohľad. Levy majú k dispozícii drevené brvná na preliezanie, terasovité nerovnosti kvôli intimite a skrývaniu a samozrejme rôzne stromy. Návštevníci si majestátne šelmy môžu obzerať nielen cez silné pletivo z jednej strany, ale i cez hrubostenné bezpečné sklo. Keď sme sa pokochali výhľadom na kráľa zvierat, nasledovala činnosť, kvôli ktorej sme do zoo prišli. A to chytenie malých polročných levých samíc.

Pracovníci zoo sa už na tento akt náležite pripravili. Vo vykachličkovanej trojmiestnej ubikácií, už mali oddelenú samicu Suzy s jej dcérami. Tie sa jej však držali zubami, nechtami - teda pazúrmi. Napätie a stres zvierat sa stupňovalo. Po niekoľkých minútach naháňania, sa chovateľom podarilo oddeliť matku od levíčat. Tie ostali samé v jednej miestnosti. Potom oddelili aj súrodencov. Keď ich už mali takto pekne podelené, lov sa mohol začať. Ošetrovatelia vbehli do miestnosti aj s transportnou prepravkou a metlami sa snažili do nej mláďa zahnať. A vtedy sa ukázala mrštnosť levov. Mláďa sa vyšplhalo po pletive klietky až pod plafón a keď sa už nevedelo udržať labami, tak jednoducho spadlo dole na chrbát. Našťastie sa mu nič nestalo a jeho snaha bola márna. I tak skončilo v prepravke.

"Je to pre laikov dosť nervydrásajúca scéna, ale nie je to nič zlé. Zvieratá si neuvedomujú, že sa im nestane nič zlé. Konajú pudovo a všetko neznáme ich ruší. Oni sa však upokoja a bude im dobre," upokojil nás veterinárny lekár z Nyíregyházskej zoo Gedeon Gonda.

Pôvodne sme si chceli malé levy aj pohladkať. To však nebolo možné. Nielen kvôli tomu, že už majú pol roka a 30 kíl, ale najmä kvôli tomu, že boli celý čas pri matke. "Neboli chované na fľaši a vtedy sú zvieratá ostražité a plaché. "Fľaškové" sú prítulné a zvyknuté na ľudí. Tieto divé, skôr ublížia, poškriabu od strachu," povedala nám ošetrovateľka Erika Karafová.

Naša túžba po hladkaní mláďat sa predsa len splnila. Námestník J. Szánthó nás zaviedol do zateplených priestorov pre žirafy. A tam nás čakalo prekvapenie. Malé dvojmesačné žirafčiatko Kvanta. Keďže je ešte malé, možno ho bez obáv pohladkať. Spoločnosť mu robila jeho štvorčlenná dospelá dlhokrká rodina.

Keďže žirafy sú obľúbenými zvieratmi mnohých ľudí aj v našej redakcii, K. Seman hodil reč s J. Szánthóm o možnom budúcom chove žiráf. "Ešte nechcem nič sľubovať a zahovárať, ale možno že to vyjde. J. Szánthó nebol proti, že by sme mohli dostať toto mláďa, ale všetko presne dohodneme až na jar. Takže ešte nič nie je isté," kládol nám na srdce K. Seman.

Neostáva nám nič iné len dúfať, že to vyjde. Okrem levov nám totiž táto spriaznená maďarská zoo v blízkej budúcnosti daruje aj opice makaky a niekoľko veľhadov. I to je pozornosť z ich strany k našej štvrťstoročnici. Keď už boli levy naložené v aute, ešte vystavil lekár potvrdenie o ich momentálnom zdravotnom stave. Potom si ich budúca ošetrovateľka E. Karafová ozrejmila s maďarskými kolegami spôsob ich stravovania a chovu. "Kým Maďari ich chovajú najmä konským mäsom a hydinou, my ich budeme kŕmiť najmä hovädzinou a hydinou. Samozrejme nebudú chýbať ani rôzne vitamínové doplnky stravy, aby sa pekne vyvíjali."

J. Szánthó ju tiež upozornil na veľkú opatrnosť pri chove: "Musíte byť veľmi ostražitá." A k dobru pridal istú "krvavú" príhodu. "Náš dlhoročný skúsený ošetrovateľ, raz pozabudol na opatrnosť a vrhli sa naňho dva statné levy. Urobil jediné, čo mohol. Ostal ležať bez pohnutia na zemi, kým ho levy kmásali. Keby sa bránil, dopadlo by to horšie. Až po nejakých 10 minútach ho objavili kolegovia a s ťažkými zraneniami ho odviezli do nemocnice. Po niekoľkomesačnej liečbe sa však opäť vrátil do práce k šelmám. Milovať divé zvery je jednoducho diagnóza."

Nabití vedomosťami sme už dali len posledné zbohom zoo v Nyíregyháza a vybrali sme sa domov. Pred nami bola už len posledná prekážka - hranica v Slovenskom Novom Meste. Colníci sa ešte s nákladom levov nestretli, takže boli prirodzene zvedaví. Keďže papiere boli v poriadku, chceli sa aspoň pokochať pohľadom na mladé šelmy. "A to nám ich neukážete, neotvoríte bedne?" pýtali sa s úsmevom. Pochopili, že to nie je z bezpečnostného hľadiska možné, tak si ich aspoň prezreli cez škáry v bedniach. Taktiež prisľúbili, že si ich určite prídu do zoo pozrieť. Púť za levmi sme šťastne ukončili a mladé levie samice už bývajú v novom domove. "Snáď sa im bude u nás páčiť. Urobíme pre to všetko," tvrdia pracovníci košickej zoo a my veríme, že tomu tak bude.

LEV (PANTHERA LEO)

Je druhou najväčšou mačkovitou šelmou, po tigrovi. Bez chvosta, môže merať do troch metrov. Jeho predkovia žili na zemi už pred 45 miliónmi rokov. Žije na afrických savanách v spoločenstvách, ktoré zvyčajne tvorí šesť samíc a dvaja samci. Je mäsožravec a potravu lovia samice. Pohlavnú zrelosť dosahuje okolo dva a pol roka a vo voľnej prírode sa dožíva okolo 15 rokov. V zajatí môže dosiahnúť vek aj 20 rokov.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.