Martin BELEJ
Najmladšie vulkanické pohorie Slovenska, Cerová vrchovina, ponúka niekoľko veľmi zaujímavých a príťažlivých objektov. Medzi ne sa zaraďuje aj Pohanský hrad (578 m), jeden z významných výhľadových bodov. Na mapách a v literatúre ho možno nájsť aj pod názvom Pohanský vrch. Zaujímavosťou je, že kto by hľadal výrazný vrch, alebo zrúcaniny hradu, nedočkal by sa.
Pohanský hrad nie je totiž klasickým vrchom, ale vzácnym príkladom sopečného reliéfu, zarovnanou plošinou, ktorá vznikla v poslednom období sopečnej činnosti na našom území, teda na prelome treťohôr a štvrtohôr. Predpokladá sa, že základ dnešnej plošiny bol mohutným lávovým pokryvom, ktorý pri výstupe na povrch stuhol. Postupne naň pôsobili zvetrávacie procesy, ktoré zarovnali jeho povrch a po rozrušených okrajoch plošiny, alebo miniatúrnej planiny vznikli skalné formácie čadičov a andezitov. Dnes ich možno obdivovať v rozličných bizarných tvaroch bášť, ihiel a brál, ktoré dosahujú výšku až 30 metrov. Na južnom okraji plošiny vzniklo dokonca miniatúrne skalné mesto, nájsť možno aj kamenné sutinové moria.
Medzi mohutnými skalnými blokmi sú dobre utajené ďalšie pozoruhodné fenomény - nekrasové puklinové jaskyne. Tie, samozrejme, nevznikli ako klasické, kvapľové vo vápenatých prostrediach, ale ako následok gravitačných posunov medzi popraskanými blokmi vulkanických hornín. Sú horizontálne pomerne členité, často majú charakter komínov, kopírujúc línie prasklín a zlomov. Podobne sa vytvárali jaskynné formy aj v sutinových kužeľoch, ktoré lemujú okraje plošín. Medzi najznámejšie dutiny, ktoré sa vyvinuli na Pohanskom hrade, patria predovšetkým Stĺpová jaskyňa (dĺžka 182 metrov, hĺbka 21 metrov - jedna z najdlhších nekrasových jaskýň Slovenska), Labyrintová jaskyňa (151 m), Ľadová trhlina (47 - zaľadnená), či Črepová jaskyňa (81 m - s archeologickými nálezmi). Hoci ani jedna z týchto jaskýň nie je prístupná, patria k najcennejším výtvorom prírody na vulkanitoch u nás. Všetky sú chránené zákonom, podobne aj biota Pohanského hradu, kde sa vyskytujú vzácne teplomilné druhy rastlín i živočíchov.
Relatívna izolovanosť od okolitého prostredia dala predpoklad na vybudovanie opevnených hradísk našich predkov. V tomto smere je Pohanský hrad významnou lokalitou. Čosi naznačuje aj samotný názov, no faktom ostáva, že už v 19. storočí tu boli nájdené zvyšky kostí a náradia, ktoré dokazujú osídlenie plošiny v dobe kamennej a bronzovej.
BEDEKER
Prístup: Plošina Pohanského hradu je dobre dostupná značenými chodníkmi z viacerých strán. Z obce Hajnáčka (220 m) po zelenej značke cez výhľadový Tilič (475 m, 1 h), rovnako po zelenej z obce Šurice (229 m, 1 h). Zaujímavý je aj červeno značený chodník z osady Obručná (290 m), ktorý vedie cez sedlo Garád (475 m) na vrchol za približne 1:15 h. Pre všetky tieto nástupové miesta je výhodným východiskom Fiľakovo.
Zaujímavosti okolia: Soví hrad pri Šuriciach, hrad Hajnáčka, hrad Šomoška, Fiľakovský hrad, Ragáč (537 m).
Autor: Pohanský hrad
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
