práci cieľavedome.
Neutešený stav vidno najmä v úžitkových alebo v iných typových vlastnostiach holubov, ktoré bývajú zmesou rozličných krížencov s neurčitým pôvodom. Nejeden holubiar, ktorý chová takéto operence je pritom presvedčený, že jeho kŕdeľ zaručí vysoký úžitok pri minimálnych nákladoch.
Cieľavedomému holubiarstvu neprospieva ani honba za najvyššími oceneniami na výstavách. Takto zameraný holubiar podmieňuje šľachtiteľskú prácu vo svojom chove prísnou a nekompromisnou požiadavkou na určitý exteriérový znak holubov, čo v konečnom dôsledku vedie až k úpadku ich typických vlastností a znakov. Ako príklad môžeme uviesť moravského pštrosa, českého staváka, pražského krátkozobého letúna a podobne. Znepokojení chovatelia preto vyzývajú k zladeniu exteriérových, úžitkových a letových vlastností, prípadne aj hlasových prejavov holubov.
Pokrok v plemennom kŕdli neraz degraduje i to, že k zootechnike chovu sa pristupuje pri všetkých plemenách paušálne. Výnimkou zostávajú poštové holuby, ktoré si aj v súčasnosti zachovávajú a dokonca vylepšujú letové i orientačné schopnosti. Prehliadnuť sa nedajú ani dobré výsledky nemalej skupiny holubiarov, ktorí chovateľstvo vnímajú nielen ako zdroj lahôdkového mäsa či prostriedok obživy, ale predovšetkým ako zábavu.
Autor: or
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
