tajnej služby, pamätajú. To bolo neskutočné. Fakt ale je, že celý cirkus nebol zvládnutý moderátorsky ani dramaturgicky. Lexa mohol tárať hore-dole bez odporu, pričom paradoxne mu nebolo umožnené poriadne sa rozhovoriť práve vtedy, keď mal na jazyku najväčšie nezmysly. Do nenávratna sa stratili krásne pointy, ktoré vybzučali len preto, lebo moderátorka sa potrebovala tváriť prísne, aby televízia nespadla do podozrenia, že má nejaký záujem futrovať Lexu mediálnymi príležitosťami.
Isteže, podozrenie nevyzerá celkom bezdôvodné; autor tohto textu sa nedávno opäť pomýlil, keď v glose pre Večer písal, že nasadenie Dagmar Bollovej do debaty STV o pohľadávke ČSOB je dramaturgický čin roka. Už to neplatí; Markíza prekonala túto skvelú nomináciu angažovaním exprokurátora Serbina. Polminúta, ktorú ako diskusný oponent dokopy dostal, bola taká nahrávka na smeč Lexovi, akú nedostal od chvíle, čo ho Mečiar vyslal na Hrad, aby spolu s Keltošovou vyzvali k demisii starého Kováča... Druhý postvianočný darček pre zločinca pripravilo audiotextové hlasovanie; o jeho objektivite sa nebavme, ale rezultát, ktorý znel, že "presvedčil divákov" asi v pomere 3000:2000 je asi tretia najväčšia hanba Slovenska od protižidovských zákonov a amnestií "prezidenta" Mečiara.
Hm, hm; videli sme možno úvodník novej éry, na konci ktorej bude rehabilitácia Ivana Lexu, beatifikácia a titul národného martýra. Že sa s tým akosi podprahovo ráta, svedčí otázka Národnej obrody (tiež z mediálnej stajne blízkej Ruskovi), že či sa pán štvaný "mieni vrátiť do politiky". Odpoveď znela, že "má iné priority", ale len "blázon hovorí, že nikdy". No - mohli by ho otestovať ako lídra "slovenskej koalície" do Nitry... Tam by zapadol skvele.
Celkom vážne: Nech vystupuje. Nie s tým je problém. Také darčeky, ako je ľahko napadnuteľný a zraniteľný exprokurátor Serbin, však napomáhajú retušovaniu a falšovaniu minulosti. Aj keby obžaloby proti Lexovi písalo tisíc schizofrenikov, ani to nič nemení na skutočnosti, že za jeho pôsobenia dochádzalo k porušovaniu zákonov silovou bezpečnostnou zložkou, čo bolo kryté oficiálnou politikou. Na Slovensku panovala atmosféra strachu, aktivisti, ktorí si tie roky pamätajú, dnes referujú o podobných dojmoch z Minsku. Aj keby sa raz potvrdilo, že polovica obvinení proti Lexovi a kumpánom je nadprácou politických horlivcov, i druhá polovica bohate stačí k záveru, že sme prežili bezprecedentnú postkomunistickú recidívu, pokus postaviť tajnú službu mimo zákona a premeniť ju na politickú políciu.
Práve kauza triptychu, v ktorej bol vynesený odsudzujúci verdikt, je názornou ukážkou prerastania demokratickej kontrarozviedky v slovenskú KGB. Lexa blábolí, že ak by bolo pravdou, že SIS sa zo zákona nemohla zaoberať triptychom, tak "v tom prípade treba polovicu SIS zavrieť, pretože boj proti organizovanej kriminalite nielenže je jednou z hlavných úloh tajnej služby, ale dokonca sú na to zriadené špecializované odbory". No - keby to tvrdil niekto iný ako Lexa, tak povieme, že - hlboké nedorozumenie. Z jeho úst je to ale lož a podvádzanie; organizovaný zločin musí isteže byť predmetom záujmu SIS. Jej úlohou ale nie je vymýšľať a viesť policajné operácie, ale zbierať a vyhodnocovať informácie. V konkrétnej kauze triptychu to znamená, že ak zistili informáciu o nejakom protizákonnom kšefte s chráneným dielom (dielami), tak ju mali odovzdať polícii. Koniec, bodka - ani krok ďalej, žiadna "súčinnostná akcia". Tajná služba nesmie zastrešovať vyšetrovacie funkcie v demokracii práve preto, aby sa zabránilo zneužívaniu koncentrovanej moci, keďže z podstaty veci SIS nemôže byť plnohodnotne kontrolovaná. (Výnimkou potvrdzujúcou pravidlo je FBI - a mnohí to chcú zmeniť.)
Pripusťme ale - pre vypuklejšiu absurdnosť príbehu - že Lexa sa pomýlil, že zle čítal zákon a tak podobne. A položme otázku: Koľko mafiánskych a cudzo(rusko)jazyčných zločineckých skupín v tom čase na Slovensku pôsobilo? Roky, o ktorých hovoríme, sú zlatý vek gangstrov (niežeby už vymreli). Lexa a SIS však išli presne po tej jednej "organizovanej skupine" vedenej biskupom z Banskej Bystrice, ktorá sa "zaoberala nelegálnym vývozom umeleckých predmetov"... (Zhodou okolností triptych nebol na ich zozname.) Presne vtedy, keď Slovensko bolo tranzitnou krajinou hašiša zo strednej Ázie, zbraní z Ruska a bieleho mäsa z Ukrajiny. Vtedy Lexa vzal pol SIS pod pazuchy a zachraňoval jeden obraz. A toto myslí vážne a dnes hovorí o "politickej objednávke".
Len aby sa cez súdne verdikty nezačali prepisovať dejiny. Zatiaľ máme jeden odsudzujúci - veľmi mierny - ale výrok, ktorým sa dá podoprieť, že my, čo sme to prežili, netrpíme halucináciami.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
