IVO: Spokojných Slovákov je opäť viac

Slováci ešte stále vnímajú svoju sociálnu a ekonomickú situáciu o niečo kritickejšie ako českí občania, avšak na Slovensku je možno pozorovať v

porovnaní s rokom 1994 oveľa výraznejšiu zmenu k pozitívnejšiemu a optimistickejšiemu chápaniu.

Vyplýva to z prieskumu, ktorý v Čechách a na Slovensku v novembri a decembri 2004 uskutočnili Inštitút pre verejné otázky a Stredisko empirických výskumov na vzorke 2958 českých a slovenských respondentov.

Na Slovensku stúpol počet ľudí celkovo spokojných so svojim životom za posledných desať rokov z 36 na 48 percent. Stále pritom panuje medzi občanmi menšia spokojnosť ako v susedných Čechách, kde však spokojnosť od roku 1994 výrazne stagnuje. V roku 1994 bolo nespokojných so svojim životom 63 percent Slovákov, dnes je to 51 percent. V Českej republike klesol podiel nespokojných z 33 na 32 percent, počet spokojných zase narástol zo 67 na 68 percent.

V Čechách tiež stúpol podiel pesimistov pri posudzovaní vyhliadok vlastnej finančnej situácie na nasledujúce roky z 25 na 33 percent. Kým v roku 1994 bolo v Čechách 40 percent optimistov, v roku 2004 ich už bolo iba 24 percent. Na Slovensku porovnanie rokov poukazuje na istú stabilitu. Podiel optimistov ostáva nezmenný - 27 percent, podiel pesimistov stúpol z 26 na 31 percent.

Medzi Slovákmi je pritom oveľa väčší počet odpovedí neviem (v roku 2004 v SR 15 percent, v ČR nula percent). "Je to kultúrny fenomén, ktorý na jednej strane ukazuje slovenských respondentov ako trochu váhavejších, opatrnejších vo vyjadrovaní svojich názorov. Na druhej strane v českej spoločnosti je asi skôr tá potreba vyjadriť sa ku všetkému, mať na veci svoj názor," povedala analytička IVO Oľga Gyárfášová.

Prieskum ďalej ukázal, že na Slovensku sú oveľa viac otvorené nožnice pri vnímaní svojich vyhliadok z hľadiska sociálneho aj regionálneho. "Na Slovenku je tých pesimistov medzi ľuďmi s nižším vzdelaním podstatne viac ako medzi ľuďmi s vysokoškolským vzdelaním," uviedla Gyárfášová. V Čechách je rozdiel v pomere optimistov medzi ľuďmi so základným a univerzitným vzdelaním 18:28 percent, kým na Slovensku je to až 14:44 percent. Medzi staršími nad 60 rokov a mladými - 18- až 29-ročnými je rozdiel v pomere optimistov v ČR 9:32, na Slovensku 8:52 percent.

Z hľadiska regionálneho stúpa na Slovensku sociálna frustrácia a pocit deprivácie smerom na východ. V Prešovskom a Košickom kraji vníma svoje postavenie a šance v porovnaní s priemerom Slovenska horšie viac ako 90 percent ľudí, kým napríklad v Bratislavskom kraji je to iba desať percent.

Obyvatelia Slovenska sú podľa výsledkov prieskumu viac citliví na problémy sociálneho charakteru a českí občania zasa na otázky týkajúce sa vymožiteľnosti práva, morálky, korupcie a kriminality. Slováci považujú za najnaliehavejšie spoločenské problémy životnú úroveň, sociálne istoty (77 percent) a nezamestnanosť (59 percent). Nasleduje zdravotníctvo (34 percent), morálka a korupcia (22 percent), kriminalita (17 percent) a školstvo (16 percent). Vo vedomí českých občanov vystupujú ako najnaliehavejšie problémy nezamestnanosť (53 percent), kriminalita (38 percent), morálka a korupcia (34 percent), životná úroveň (30 percent), zdravotníctvo a politická kultúra ( po 16 percent).