hlasov, hoci zaznamenali jedno z historicky najvyšších skóre v disciplíne vyslovovania nedôvery. Nový neúspech si opozícia - predovšetkým Smer - celkom zaslúžila. Prajme jej ho. Dobrého nikdy nie je dosť. Podľa priebehu "rozpravy" by bol ale o čosi spravodlivejší výsledok, keby opozícia zhorela a aj Kaník bol odvolaný.
Alebo ešte lepšie - keby sa vzájomne poodvolávali všetci. Pravdu povediac, nedalo sa to v priamom prenose sledovať. Protestovalo tráviace ústrojenstvo. Celonárodná petícia proti útoku na zažívací trakt z toho ale nebude - každý môže slobodne pozerať, čo len chce. Taká je demokracia.
To, čo predviedol vo svojej obhajobe sociálny minister, bola nevýslovná bieda. Žiada sa povedať, že ak nie za odvody a penále, tak za toto včerajšie vystúpenie v NR SR by si zaslúžil jedno parádne kopnutie na dlažbu. Kaník nemôže svoju kauzu odpinkať tak, že "v hre, kde sa polopravdy a lži predkladajú ako pravdivé tvrdenia, sa už nič nového povedať nedá". Po prvé preto, lebo záležitosť skutočne nevyzerá na pomer "sto k nule", ako tvrdí Dzurinda. Kaník má čo vysvetľovať. Po druhé preto, lebo aj keby skóre bolo 100:0, aj tak sme v parlamentnej demokracii, kde môže byť opozícia na hlavu padnutá a na hlavu nekompetentná, aj tak je z ústavy povolaná robiť kontrolu vláde a minister je povinný sa podľa toho k veci postaviť a správať. Z tohto hľadiska je úplne jedno, že "Smer a KSS majú spoločné argumenty a zrejme aj spoločné ciele".
Kaník miesto toho, aby spokojne ozrejmil podstatu svojho platenia a neplatenia, omilostenia a neomilostenia od záväzkov, táral o Flašíkovi, programe Smeru a holých zadkoch. Dozvedeli sme sa čosi aj o Martinákovej a Slobodnom fóre, ktoré nemá čím zaujať, tak škandalizuje. A tak ďalej. Kaník vyložil svoje - veľmi povrchné - názory na politickú situáciu a na to, prečo si on osobne myslí, že sa opäť dostal na paškál. Občania, ktorí jeho prejav v TV sledovali, by celkom isto väčšmi privítali, keby sa vecne obhajoval. Že to neurobil, je nielen zlyhanie, ale zase a tradične - necitlivosť a arogancia.
Udeliť Kaníkovi cenu za najtrápnejší výkon by však bolo veľké nedopatrenie. Opozícia opäť v plnom lesku a sláve predviedla, prečo ešte dlho nebude žiadnou demagógiou, ale holou skutočnosťou tvrdenie, že ona nie je žiadna alternatíva k tejto koalícii. Existuje mnoho vecí, v ktorých sa slovenský parlamentarizmus už približuje vyspelejším; hovorenie k veci je ale žáner, kde pretrvávajú priam priepastné deficity i naďalej. Ak sa neprehlbujú. Bolo tragické počúvať napríklad poslanca Soboňu, ktorý patrí ešte k markantnejším tváram HZDS (a je dokonca predsedom dôležitého výboru - kontrola SIS), ako bezprizorne šmátra od jednej témy k druhej, bez ladu, skladu a predstavy, čo vlastne chce povedať. Od ultraliberálov vo vláde preplával až k morálnemu stavu národa, aj s medzizastávkou na ministerstve spravodlivosti. Hrozné. K podstate toho, čo riešili a k čomu sa všetci zišli, teda prečo by mal Kaník odstúpiť pre odvody, nebol schopný dodať jednu plnokrvnú vetu.
To isté predviedol (momentálne) celkom nezávislý Tkáč; vzal si na pomoc všetky vedomosti zo svojej sociálnej odbornosti a potom pol hodiny korčuľoval hore-dole od dôchodkových fondov cez šéfredaktora Pravdy až k verejnoprávnym inštitúciám. Všetko cez bruselské odbočky. Vrcholom programu a dňa bolo oznámenie, že do mediálnych debát nie sú pripúšťaní odporcovia kapitálového sporenia, lebo šéfovia médií - vrátane verejnoprávnych - sú podplatení inzerciou fondov. Nie je také počítadlo na Slovensku, ktoré by vyčíslilo, koľkokrát taký Fico podaromnici márnil čas v najsledovanejších diskusiách... Tvrdenie o mediálnom embargu oprel Tkáč o nejakého českého experta (pravdepodobne exminister Rusnok), ktorého nikto nepozýva, lebo má nejaký kritický názor. Možno zo skromnosti nemenoval Tkáč seba; dodnes sa mohol po televíziách producírovať a kydať na fondy do sýtosti. Nemal odísť z HZDS. Aj včera len potvrdil, že medzi Cabajom, Soboňom a ním nie je nijaký rozdiel... Nezmysly, ktoré tliachal, boli neuveriteľné; vraj tú miliardu, čo vydali dôchodkoví správcovia na reklamu, im už preplatili tí, ktorí prešli na druhý pilier. Ale dobre - nie je to trestné. Ak už máme Osvienčimskú lož, čo tak pribaliť do trestného zákona ešte dôchodkovú lož?
Prázdnota opozície bude na Slovensku tým akútnejším problémom, čím väčšmi bude vládna moc degenerovať spôsobom, ktorý načrtol pri svojom odvolávaní Kaník. Stálo by za hlbšiu štúdiu, prečo ľudia po dvoch rokoch pri moci strácajú kontakt s realitou a súdnosť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
