v Uhorsku. Takýmto samostatným územným celkom sa v polovici 13. storočia stala aj Šarišská župa. Od 14. storočia sa namiesto župa zaužíval názov "stolica" a tento pretrvával až do druhej polovici 19. storočia. Potom sa vrátil k názvu župa namiesto stolica a tento sa preniesol na územnosprávne členenie prvej ČSR, najmä na Slovensku. V Čechách si nenašiel svoje opodstatnenie. Na čele župy, ale aj stolice bol župan, ktorého menoval kráľ, cisár, potom prezident. V jednotlivých obdobiach menilo sa aj postavenie župana.
Do roku 1607 mali v stolici výsostné postavenie stavy a územie sa nedelilo na žiadne menšie celky. Od roku 1607 - 1775 sa Šarišská stolica rozdeľovala na menšie okrsky - slúžnovské obvody: Toryský, Sekčovský, Topliansky a samostatnosť mal Makovický obvod. K významnej reorganizácii územia došlo v tereziánskom období. Mária Terézia ustanovila dôležitosť stolíc a stanovila, aby si každá stolica zriadila dôstojný stánok - budovy pre riadenie svojho územia. Na základe nariadenia cisárovnej sa v Prešove na Slovenskej ulici vybudoval v rokoch 1769 - 1770 Župný dom. Územie sa od roku 1775 začalo členiť na šesť slúžnovských okresov, ktoré dostali pomenovanie podľa pretekajúcich riek: Hornotoryský, Strednotoryský, Dolnotoryský, Sekčovský, Topliansky a Makovický. Každý okres mal svoje stanovené sídlo.
Po nástupe cisára Františka Jozefa I. na trón došlo k ďalšej reorganizácii územia Šarišskej stolice - župy v roku 1850. Namiesto stolica znova sa vrátil názov župa. V Šariši sa vtedy vytvorili tieto slúžnovské okresy: Bardejov, Giraltovce, Lemešany, Prešov, Široké, Sabinov a Svidník. Každý okres sa delil na obvody. Napríklad okres Široké sa delil na obvod Široké, Veľký Šariš a Radačov.
Vznikom prvej ČSR sa naďalej zachovali župy, ako provizórne riešenie usporiadania územia, ale zmenila sa náplň žúp. Značne bola potlačená samosprávna zložka župy a moc sa sústredila do rúk župana, ktorého do funkcie menovala vláda. Z bývalej časti Komárňanskej, Ostrihomskej a Rábskej župy sa vytvorila jedna Komárňanská župa. V Lučenci vzniklo sídlo Novohradskej a v Michalovciach Zemplínskej župy. Po vytýčení hraníc medzi Slovenskom a Podkarpatskou Rusou sa zo západnej časti Užskej župy územie medzi Latoricou, Laborcom a Vihorlatom pripojilo k Zemplínskej župe. Menšie úpravy sa dotýkali aj v úprave územia Spišskej a Oravskej župy. V roku 1923 boli zrušené uhorské župy a Šarišská župa sa stala súčasťou veľkožupy Košickej a namiesto prvostupňových slúžnovských okresov sa zaviedli rôzne občianske úrady. Ani tento stav netrval dlho.
Od roku 1928 sa prestalo aj územie Slovenska deliť na župy a veľžupy a zaviedlo sa nové usporiadanie územia. Vytvorili sa krajiny a Slovensko sa stalo jedným z krajinských spolkov ČSR. K ďalšej zmene došlo počas Slovenského štátu. Oklieštené územia Slovenska sa znova rozdelilo na župy a tento stav pretrvával až do konca druhej svetovej vojny. V Prešove v Župnom dome na Slovenskej ulici sa vytvorilo spoločné centrum pre Šarišsko-zemplínsku župu. Dodnes to potvrdzujú dva erby nad bývalými portálmi do budovy.
Pod druhej svetovej vojny prestalo platiť členenie územia na župy. V Prešove alebo aj v Košiciach sa vytvorili pre stanovené územie Krajské národné výbory a prvostupňovým územným celkom sa stali Okresné národné výbory. Pod Prešovský kraj vtedy patrili tieto okresy: Prešov, Sabinov, Spišská Stará Ves, Stará Ľubovňa, Bardejov, Giraltovce, Vranov n/T, Michalovce, Veľké Kapušany, Sobrance, Humenné, Stropkov, Svidník, Snina a Medzilaborce. Takáto organizácia pretrvávala až do roku 1960, keď sa obidva kraje spojili a vytvoril sa Východoslovenský kraj s väčšími prvostupňovými okresnými národnými výbormi. Takto vyzerala organizácia územia až po zriadenia Vyšších územných celkov pod názvom Prešovský samosprávny kraj alebo Košický samosprávny kraj.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
