východnom Slovensku, v Prešove" - povedal v parlamente Dr. Vavro Šrobár, minister školstva a národnej osvety.

Uskutočnil sa v júni 1922 a bol udalosťou, ktorá priviedla do Šariša a jeho metropoly nielen desiatky delegátov z celého Slovenska, významné osobnosti, ale ho aj zviditeľnila prírodnými krásami a pamiatkami.

Zviditeľnili Šariš

Prvý celoslovenský zjazd tohto zamerania od skončenia prvej svetovej vojny prebiehal štyri dni v dvorane prešovského Čierneho orla, kde sa diali vždy významné udalosti. (Tam bolo prečítané aj významné memorandum slovenského národa). Vládny referent školstva J. Štepánek zdôraznil, že "je to prvý kultúrny zjazd od oslobodenia Slovákov, kde poprední mužovia povedia, čo kultúrni pracovníci za štyri roky vykonali na Slovensku na poli školstva, ľudovýchovy, literatúry, umenia, v produkcii a propagácii knižnej, o práci v rôznych spolkoch. Zjazd poučí, čo sa vykonalo na západe Slovenska, ale povie, čo všetko treba vykonať na východe." Na počesť tejto udalosti napísal Anton Prídavok - Umkin báseň, pre delegátov pripravil županát výlety. Nebolo ich málo a vydali k nim aj stručné informácie. Je zaujímavé, že v tom čase pred trištvrte storočím ľudia radi chodievali na pešie túry, i niekoľkohodinové. Bolo zvykom aj pri takých príležitostiach, ako rôzne konferencie, zjazdy, kombinovať dopravu vlakom, autom s chôdzou. "Turistický" program tohto zjazdu bol naozaj pestrý: návšteva hradu Veľký Šariš (582 metrov) tam vlakom a späť až do Prešova takmer tri hodiny pešo. Tak isto na Kapušanský hrad (502 m) a späť do Prešova tri a pol hodiny pešo. Delegáti boli aj v Zborove, Bardejove, opálových baniach na Dubníku i v Solivare. V Prešove boli vtedy bežné promenádne koncerty na Kvetinovom korze, čo sa dnes ešte nestalo víkendovou samozrejmosťou. Zúčastnili sa na nich aj delegáti zjazdu. V materiáloch o tejto udalosti sa pramene zmieňujú o odhalení pamätných tabúľ dvom významným osobnostiam slovenskej kultúry - Jonášovi Záborskému a P. O. Hviezdoslavovi. Roky sme pátrali po zmienke o dome, v ktorom Hviezdoslav býval v r. 1869 - 1871, keď bol študentom evanjelického kolégia v Prešove, a to v súvislosti s nejakou významnou udalosťou. Teraz v záznamoch o odhalení tabule na budove kolégia som sa dozvedela, že to bol dom č. 16 na vtedajšej Masarykovej ulici. Pred ním sa zhromaždili účastníci zjazdu a odtiaľ išli v sprievode pred kolégium, kde odhalil tabuľu riaditeľ Matice Slovenskej Štefan Krčméry. Na slávnosti bol aj minister Dérer. Ďalšia spomienková slávnosť bola v Župčanoch, kde odhalili pamätnú tabuľu Jonášovi Záborskému, ktorý tam utiahnutý strávil posledné roky svojho života do r. 1876. Štefan Krčméry pred odhalením tabule zdôraznil:: "Dobre prorokoval Záborský v Dume k Maďarům: List ještě ostatní ve temné Knižce dějin neleží otevřen. Slušné na příchod pouměti vrtkavosť. Mírou, kterou nám teď vyměřit idete, Byt může vám měříno takže Dřívěji, než by se kto spodíval."

Pokiaľ ide o pripomínanie kultúrnych dejateľov a spisovateľov slovenského národa, usilovala sa o to Matica Slovenská aj ministerstvá. V priebehu dvoch mesiacov roku 1922 to boli hneď tri pamätné tabule - tieto dve a P. J. Šafárikovi v Kobeliarove.

Vráťme sa k programu zjazdu. Odzneli na ňom referáty o duchu školy v demokratickom štáte, osvetovej práci medzi roľníkmi, v armáde, o slovenskom umení, zachovaní pamiatok. O činnosti spolkov, Matice Slovenskej, Sokola, Spolku sv. Vojtecha, Slovenskej ligy, IMCY, IWCY. Chceme vám priblížiť atmosféru, preto odcitujeme pasáž z referátu inšpektora Sebeyho z Michaloviec o výchove: "Východoslovenský ľud okrem domácej rodinnej výchovy nebol účastný výchovy žiadnej. Školy, do ktorých chodil, boli jemu nezrozumiteľné a nepochopiteľné. Učili ho reč cudziu, ale jeho výchova bola zanedbávaná. Z nej vedeli len toľko, že musia poslúchať. Učili sa čítať a písať maďarsky, čo hneď zabudli a nevedia ani dnes, okrem podpísať meno maďarským pravopisom. Veď to slabikovanie nemožno považovať, že vedia čítať."

Alkohol bol slovenský mor

Veľa sa hovorilo o nadmernom pití alkoholu, nazývali ho "slovenský mor". "Dnes sa viac pije ako inokedy, je viac licencií, ako bolo. Tam, kde sa zahniezdi táto besnica, vymrie všetok kultúrny život" - konštatoval profesor Koreň a s ním ostatní, ktorí zhodne hovorili o neúspešnosti prednášok, presviedčania, obrázkov o následkoch korheľstva. "S opitým si neporadí ani mať, ani žena, kňaz ani učiteľ. A s opitým národom si neporadí ani kultúrny zjazd. Keby štát zavrel na päťdesiat rokov krčmy, pomery na Slovensku by sa zlepšili" - povedal slúžny z Rožňavy. Hlavný škôldozorca z Prešova porovnával s pliagou alkoholu pliagu filmu: "V mestách okrem alkoholu kazia dobré mravy zlé, urážajúce filmy. Krvižíznivé deje, drámy, tragédia, ľúbostné epizódy zlodejstvá a špekulačné reči a vychovávajú náš ľud len k zlému."

Zjazd vyzval k spolupráci všetkých zúčastnených, aby pomáhali šíriť kultúru, osvetu, vrátane zdravotníckej - tej osobitne a pre tuberkulózne nákazy, týfus, záškrt a iné.

Ministerstvo verejného zdravotnícva v Prahe zriadilo na Slovensku štátne bakteriologicko-diagnostické stanice, a to v Bratislave a v Košiciach. Boli povinné vykonávať bezplatne jednak bakteriologicko-diagnostické vyšetrovanie vody a potravín a jednak vyšetrenie na choleru, týfus, záškrt a iné infekčné ochorenia. Ku každému centru boli pridelené župy, kde sa postupne zriaďovali pobočky. Ku Košickej stolici, ktorá bola najväčšia s najširším pôsobením, patrili župy Oravská, Liptovská, Šarišská, Zemplínska a Abovsko-Turňanská. Aj túto potrebnú inštitúciu vyzdvihol zjazd a v súvislosti s jej činnosťou vyzval účastníkov, aby pomohli šíriť osvetu najmä na východoslovenskom vidieku a ako prvú abecedu hygieny, kde jej prvými písmenami sú "U" umývanie a "Č" - čistota. Čistota osobná a bývania. V tom veľa urobili lekári, ktorí na dedinách upozorňovali na nebezpečie blízkosti hnojísk a studní, chodili po odľahlých osadách očkovať deti a okrem lekárskeho kufríka nosili aj váhu pre kojencov, lebo sa podujali na akúsi mobilnú detskú poradňu. Osobitnú úlohu v šírení zdravotníckej osvety zobral ČSČK a jeho sociálny odbor: poskytoval pomoc opusteným a chorým deťom, ktorých bolo veľa na Podkarpatskej Rusi, dohodol s ústavmi v Čechách a na Morave umiestnenie sirôt a získaval finančné postriedky na prevádzku zdravotných staníc pre kojencov v najchudobnejších slovenských krajoch.