Indrom, pretože porušilo jeho právo na spravodlivý a nestranný proces. Musí mu však zaplatiť len súdne trovy vo výške 100 eur, pretože podľa súdu je už samotný verdikt dostatočným morálnym odškodnením pre žalobcu.
Spor sa týkal Indrovho prepustenia zo zamestnania v roku 1982, ku ktorému došlo po tom, ako sa žalobca niekoľko dní bez ospravedlnenia nedostavil do práce. Indra sa vtedy proti rozhodnutiu neúspešne odvolal. V roku 1993 potom na základe zákona o rehabilitácii dal celý spor na súd tvrdiac, že jeho prepustenie bolo politicky motivované a že boli porušené jeho základné práva a slobody. Jeho žaloba však bola zamietnutá. Odvolal sa, ale jeho odvolanie definitívne zamietol najvyšší súd v roku 1996. Žalobca tvrdil, že celá procedúra bola nespravodlivá a že súd, ktorý sa jeho sťažnosťou zaoberal, nebol nestranný. Jeden zo sudcov, ktorý zamietol jeho odvolanie, bol tiež medzi sudcami, čo odmietli samotnú žalobu. Indra sa preto obrátil do Štrasburgu.
ESĽP usúdil, že podľa zákona o rehabilitácii mohlo byť pôvodné rozhodnutie o prepustení z práce znova posúdené a že vzniknutá situácia viedla k oprávneným obavám žalobcu, že sudca nepristupoval k prípadu nestranne. Štrasburský súd preto rozhodol, že Slovensko porušilo Indrovo právo na spravodlivý a nestranný proces kvôli nedostatočnej nestrannosti tribunálu. Samotný verdikt je podľa súdu dostatočným odškodnením žalobcu, Slovensko preto musí zaplatiť len súdne trovy vo výške 100 eur.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
