myslíme na ich ockov. Veru, len málokedy sa stane, že sa nejaká politička objaví v bulvári tak ako ju pánbožko stvoril, poprípade so sotva postrehnuteľným kúskom textilu na rozhraní brucha a nožičiek. Hoci sa dá súhlasiť, že takýto pohľad by poniektorým mužom mohol pri výzore istých našich politických činovníčok znechutiť na dosť dlhú dobu opačné pohlavie, čerstvá štátna tajomníčka na ministerstve zahraničných vecí k takýmto prípadom nepatrí. Po odchode Ivana Korčoka ju totiž Miky oficiálne usadil do kresla štátneho tajomníka u Kukana a zverejnil svoju túžbu, aby vstúpila do jeho strany. Iste, každý z nás máme svoje túžby, a aj keď poniektorí neprajníci sa o Magde nevyjadrujú už aj s ohľadom na jej herecké výkony v predposlednej prezidentskej kampani práve najpriaznivejšie, pri všetkej úcte k jej kvalitám každý súdny človek uverí tomu, že premiérovu radu bude táto kvalitná herečka ignorovať. Slovenskí muži však určite nemohli ignorovať jej obrázok v bulvárnej tlači, kde si mohli pani štátnu tajomníčku prezrieť bez plaviek. Na(ne)šťastie len bez ich vrchného dielu, bežná Slovač sa aj naďalej musí uspokojiť len s bájkou zo zvieracieho prostredia, ktorej zmysel nám absolútne nie je jasný, a hovoriacej o tom, že bobra videla len lasica... Keďže tento milý obrázok aj s bonusom "dole bez" má zrejme najlepšie uložený v pamäti jej manžel Milan, už sa mu nečudujeme, aké intelektuálne a štátnické vlohy mu na Magde učarovali. Našťastie aj bulvár má svoje hranice vkusu. No predstavte si, žeby ste túto samičku lasice videli v takejto (in)diskrétnej póze na jej fotke zo súčasnosti a nie na tej spred 30 rokov...
Uplynulý týždeň bol významný aj v tom, že zo slovenskej vrcholovej politiky odišla posledná SOP-kárska ikona. Výnimočne tým nemyslíme Rudolfa Schustera, ktorý má teraz plnú hlavu práce s tým, aby deťom v Rožňave mohol darovať všetky svoje literárne diela ako im sľúbil, ale exprezidentovho kamoša Jozefa Stahla. Ten sa ako najväčší boss Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) obrátil na Ústavný súd, či je to košér, že mu parlament po piatich rokoch vo funkcii zvolil nástupcu, hoci funkčné obdobie šéfa NKÚ trvá podľa nového zákona. Ústavný súd dal za pravdu NR SR, ktorá mu naznačila, aby si pobavil všetky svoje slivky z čias SOP a pobral sa kade ľahšie, lebo Hrušák a spol. správne skončili pri odpočítavaní čísla sedem na pätke. Poslanci sú teraz celí vytešení, lebo už dávno sa nestalo, žeby im niekto dal za pravdu. Paradoxne, spokojný bol aj samotný šéf kontrolórov, lebo mu vraj išlo len o to, aby v jeho veci rozhodol súd a nie nejakí papaláši. Čiže vlastne chcel počuť od súdu a nie od poslancov, že patrí do minulosti. To Stahlovi "bizovne" všetci veríme. A to najmä tí z nás, čo si pamätajú, že okrem rozhodnutia súdu žiadal Joži aj dva melóny ako odškodné za to, že mu NR SR ukradla jeho vyhriaty flek...
Naopak, o svoj lukratívny flek ani po druhýkrát v krátkom časovom slede neprišiel náš najpracovitejší minister z Banskej Štiavnice Ľudo Kaník. Na rozdiel od J. Stahla ho NR SR potvrdila vo funkcii aj na zvyšného poldruha roka, čo okrem neho najviac uvítal poltucet funkcionárov Demokratickej strany, o ktorých sa prevalilo, že všetci si len vďaka svojim odborným schopnostiam a ničomu inému našlo miesto v štátnej správe a to zhodou okolností na Kaníkovom ministerstve. Funkcionárom DS tak ako väčšine koaličných poslancov určite nevadilo, že ich boss využil právomoc verejného činiteľa tým, že si odpustil penále za nezaplatené poistné do Sociálnej poisťovne. Čo tam však po nejakých 263 tisíckach, ďalších 57-tisícoch do Fondu zamestnanosti a Národnému úradu práce, odklepnutiu odpustenia si dlhu do Garančného fondu a Fondu zamestnanosti za 39 000 Sk alebo žiadosťou o odpustenie penále za oneskorené platby do Všeobecnej zdravotnej poisťovne za 123-tisíc. Minister je predsa veľmi zamestnaný človek, a tak nikoho neprekvapí, že Ľudo nielenže nepozná výšku svojho platu, zabudol aj na svoju žiadosť o odpustenie penále v rámci generálneho pardonu pred štyrmi rokmi, či zastavenie exekúcie voči vlastnej firme. Ešteže si na cestu do práce vie stále spomenúť... My všetci dúfame, že to tak bude trvať minimálne do konca jeho volebného obdobia, lebo nanešťastie pre našich politických komentátorov sa už vo vláde nenachádza žiaden minister, ktorý by nás každý týždeň mohol rozveseľovať vždy novými zábavnými historkami zo svojej podnikateľskej minulosti, na ktoré si pre istotu aj tak nepamätá...
P.S. Nedávne dni sa nám niesli aj v znamení rôznych výskumov. Tak napríklad na otázku, aký je pre vás najvhodnejší partner do života, odpovedalo až 14 percent žien, že už takého našlo. A to je určite potešiteľné, lebo ak dnes uvidíte potulovať sa po uliciach zvyšných 86 percent, aspoň budete vedieť, že niečo, resp. niekoho hľadajú, len ešte nevedia, čo, resp. kto by to mal byť. Ďalšie pozitívum je v tom, že aj vďaka tomuto prieskumu krajšia časť ľudstva pochopila, že aj tak nevie, čo chce a neprestane to hľadať dovtedy, pokiaľ to nenájde. Ďalšie čísla nám priniesol IVO, podľa ktorého až 62 percent Slovákov pociťuje politickú dezorientáciu. Práve toto potrebovalo našich 150 poslancov, zopár ministrov a niekoľko ďalších ujov v oblekoch, ktorí sa stále pretŕčajú v správach. Konečne im nikto nemôže nadávať, že nič nerobia. Práve naopak, takýto výsledok je ich najvýznamnejší úspech v ich doterajšej politickej kariére a preto si okamžite po zverejnení výsledkov zvýšili štátny príspevok za získané hlasy vo voľbách a R. Fico sa urazil kvôli tvrdeniam istého týždenníka, že má iba dvojmiliónové autíčko. Výskumníci z inštitútu pre verejné otázky zisťovali i to ako naši občania vnímajú svoju situáciu. Za posledných 10 rokov klesol u nás počet ľudí celkovo nespokojných so svojim životom klesol zo 63 na 51 percent. Hoci nepoznáme presnú metodiku ich zisťovania, s veľkou pravdepodobnosťou môžeme napísať, že pod tento pokles sa určite podpísalo i to, že výskumníci do terajšieho skúmania nezaradili žiadneho podotýkame, že úspešného samovraha spred 10 rokov. Asi sa im už žiaden z nich neozval...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
