Príhodnejšie a presnejšie by bolo napísať zákon o financovaní, keďže nič prenikavého okrem navýšenia prostriedkov pre partaje ani neprináša. Teda v koordinácii s už dávnejšie prijatým volebným zákonom. Materiálnu situáciu všetkých rodných strán a hnutí riešia tieto dve normy zásadne: Subjekty, ktoré budú v najbližšom volebnom období v parlamente, čaká zvýšenie životnej úrovne o 100 percent. To je už valorizácia olúpaná z inflácie - podľa prepočtov vyberú zo štátnej kasy nominálne o 600 miliónov viac.
Najväčšia kritika, ktorú temer jednomyseľné hlasovanie politickej triedy dostalo, sa zniesla na nedostatočnú možnosť externej kontroly. To je pravda, námietky najmä Aliancie fair play sú korektné: Sledovanie správnosti výročných správ naďalej zostáva v NR SR, teda vo finančnom výbore. Situácia, v ktorej strany kontrolujú samy seba, je asi taká dôveryhodná, ako keby si kontrolu daňových priznaní robili sami poplatníci prostredníctvom nejakých uličných výborov pre poctivé platenie do štátneho rozpočtu. Ba ešte menej - v našom prípade by sa určite občas vyskytol nejaký udavač. V parlamentom výbore je to temer vylúčené; zákon priam motivuje strany, aby vytvorili kartel spojený rovnakým záujmom - ak nebudete snoriť v našich účtoch, nebudeme ani my snoriť vo vašich. Je to zlé riešenie. Oveľa lepšie by nebolo ani zriadenie zvláštneho výboru, čo navrhoval poslanec Madej. Univerzálny princíp kontroly stojí na tom, že záujmy kontrolóra a kontrolovaného nesmú byť v zhode. V parlamentnom výbore sa tieto roly dokonale zmiešavajú. Občania by si mali dobre všimnúť, aké prísne normy tie isté strany v úlohe zákonodarcov prijímajú pre fyzické či právnické osoby. Napriek tomu, že existoval dosť veľký tlak, aby si do financovania pustili NKÚ, návrhy týmto smerom odpinkali. Na Slovensku sa to dá - verejnosť má krátku pamäť, ak vôbec nejakú. Pozoruhodné sú aj miernučké tresty - pokuta je stotisíc za nepresnosť v správe. Zaujímavý a poučný je v tejto súvislosti pohľad napr. do Trestného zákona, o ktorom budú hlasovať dnes - napr. na kvalifikáciu neplatenie mzdy a poistného, alebo krátenie dane a poistného... Ak príslušníci politickej triedy skrátia (defraudujú) či vyperú miliónovú platbu od Pánaboha, zaplatia na pokute stotisíc.
Kontrola je však už len logickým symptómom. Systémová porucha je v inom. Politická trieda sa za prizerania stále apatickejšej verejnosti i médií zabetonováva ako špecifická záujmová skupina, ktorá má tú unikátnu výhodu, že sama rozhoduje o svojich príjmoch. Parlamentné strany miesto toho, aby fungovali voči sebe konkurenčne a striehli na svoje prešľapy, vytvorili akúsi tichú dohodu o zachovaní a zveľaďovaní svojich privilégií. Dohoda sa netýka - zatiaľ - samotného politického boja, "iba" rôznych požitkov a výsad. Ak si pozrieme napríklad poslanecké náhrady, či príspevky na kancelárie, demonštratívne rozmiestnené v straníckych sídlach, je absolútne evidentné, že popri štátnych manažéroch je to práve táto relatívne široká skupina, ktorá žije z verejných financií vysoko nad pomery zneužívajúc fakt, že ich nie je až tak veľa, aby náklady na politickú triedu vyskakovali v miliardách.
Toho zrkadlom sú zvýšenia príspevkov za hlasy a na činnosť (zo 60 Sk na hlas na percento priemernej mzdy vo volebnom zákone) a teraz za mandát (z pol milióna na 30 resp. 20 násobky priemernej mzdy - je to dočasné zníženie, kým priemerný plat nevyskočí nad 17-tisíc, čo bude o rok). Ivan Mikloš v piatok oznámil, že reálne príjmy občanov sa zvýšia v najbližších 4 rokoch o 16 percent; reálne príjmy strán sa zvýšia o 100 percent. To je sprostosť a drzosť. Rozumiete tej matematike? Keby existovala spätná väzba a voliči vo voľbách trestali, nemohli by si toto dovoľovať. Oni cítia, že môžu. A budú ešte s vážnou tvárou vysvetľovať, že ako tie peniaze potrebujú, lebo nemá kto plagáty lepiť, kancelárie treba vymaľovať a účtovníčky prijať. Toto je arogancia asi stokrát väčšia ako Kaníkove penále. Základný je jeden fakt - strany tie peniaze vôbec nepotrebujú na prežitie. Doteraz sa im vodilo zle? Oni si odhlasovali luxus a smejú sa. Hahaha.
Aby bolo jasné. Nikto netvrdí, že občania si nemajú demokraciu platiť. Hoci je nedokonalá, nič lepšieho neexistuje. Ide o to, že takéto navýšenie je nielen nemorálny nadštandard v súčasnej situácii, ale prehlbuje závislosť strán na štáte ako jedinom živiteľovi, čiže trhá sa aj väzba na prirodzené občianske podhubie. To je degenerácia. Strany prestávajú pôsobiť vo svojej prirodzenej role ako agenti občianskych záujmov, ktoré sa realizujú cez získanie moci v štáte, ale stávajú sa štátom samým, zrastajú so štátom v jeden celok. To je partokracia a môže to skončiť len horšie, než vyzerá situácia už dnes.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
