zabezpečenia až postavenie v spoločnosti. V dnešnej dobe nie je problém študovať všetko možné od ochrany rastlín až po ekonomiku. Čo si však vybrať, aby ste boli spokojný počas štúdia aj produktívnom veku?
O ČO JE NAJVÄČŠí ZÁUJEM?
Posledné roky stúpol záujem stredoškolákov najmä o ekonomické smery. Súvisí to najmä s prechodom na kapitalistický systém obchodu, nové postupy v marketingu a manažovaní a so zmenou celkovej spločenskej situácie. "Na jednej strane je výhodné zamestnať 50 ročnú ekonómku s 25 ročnou praxou, pretože tá vie čo a ako, ale na druhej strane je lepšie zamestnať mladého človeka s invenčnými myšlienkami, s úplne odlišným vzdelaním čo sa týka ekonomického a marketingového myslenia, ktoré môžu firmu posunúť dopredu. Podľa môjho názoru majú dnes otvorené najmä mladí ľudia, ktorí vedia jazyky a vedia sa orientovať nielen v odbore, ktorý vyštudovali," povedal nám Ivan Stavko, majiteľ softvérovej firmy.
Okrem atraktívnych smerov ako je ekonomika, personálny manažment či riadenie podnikov je však v stále v hre medicína a právo. Možno je to trochu paradox, pretože práve tieto dva odbory patria všeobecne medzi najdrahšie, čo sa týka pomôcok na štúdium. Avšak skončiť s titulom JUDr., či MUDr. zjavne za tie peniaze stojí. Kým si však neotvoríte vlastnú súkromnú ambulanciu či advokátsku kanceláriu, vysoko vyskakovať i tak môcť nebudete.
POZITÍVNE PROGNÓZY TECHNICKÝCH SMEROV
O tie ostatné fakulty je záujem o čosi menší. Poslednú dobu sa však stávajú zaujímavými aj fakulty masmediálnych komunikácií, či technické smery. Pri výbere vzdelania si treba uvedomiť, kedy doštudujete a tým pádom kedy začnete pracovať a aké sú prognózy celkového vývoja štátu a oblasti, v ktorej by ste sa chceli zamestnať. Slovensko momentálne zažíva veľký prílev megainvestícií zo zahraničia, pritom máme však tradíciu v ťažkom a ľahkom priemysle, čo sa odzrkadľuje aj na permanentných inováciách najmä technických odborov. Čo sa týka technických oblastí, boom momentálne zažíva napríklad spracovanie hlinníka, výroba špeciálnych ocelí, metalurgia, kompletný proces od kovovýroby až po konečnú recykláciu a ochranu životného prostredia, nové metódy kombinácií či lisovania plechov a to všetko opäť v súvislosti s rozvojom priemyslu.
Terajší maturanti a budúci prváci doštudujú vysokú školu v čase, keď bude Slovensko posiate priemyselnými parkami a firmami nevýrobnej sféry. Toto je dôležitý fakt, ktorý dáva zelenú takmer všetkým študijným odborom, ktoré na Slovensku máme. Ozajstný boom však zažijú najmä technické univerzity. Spôsobí to najmä fakt, že nové závody budú chcieť zamestnať robotníkov, ale najmä kvalifikovaných vysokoškolákov od momentálne minimálne preferovaných fakúlt až po ekonomické a právnické smery. Na východnom Slovensku sa dynamicky formuje najmä Technická univerzita. Univerzita sa prispôsobuje najmä spomínanému automobilovému priemyslu a to predovšetkým prostredníctvom fakulty elektrotechniky a informatiky, strojníckej a hutníckej fakulty. Fakulta verejnej správy UPJŠ a Prešovská univerzita zas prispôsobuje svoje študijné odbory nevýrobným sféram Európskej únie.
"Automobilka alebo iný priemyselný gigant zamestná oveľa skôr hutníckeho inžiniera, ktorý však na fakulte študoval ekonomický odbor, takže je de facto ekonóm, ako ekonóma, ktorý vyštudoval len čistú ekonomiku. Zamestnávateľ tým ušetrí. Technický inžinier vie o čom je práca v závode a takisto a má potrebné ekonomické vzdelanie, ktoré má taktiež ekonóm, ktorý však nemá poňatia ako to na výrobnej hale vyzerá, pretože študoval len čistú ekonomickú fakultu. Nemusí tak zamestnať dvoch ľudí," domnieva sa čerstvá inžinierka z hutníckej fakulty Jana, ktorá už dva mesiace pôsobí v priemyselnom parku na západe Slovenska s mesačným príjmom 21 tisíc korún v hrubom. Jana je príkladom toho, ako to bude v zamestnanosti vyzerať o pár rokov. Vyštudovala ekonomický odbor technickej univerzity, takže je de facto technička a ekonómka v jednom.
NAJMENEJ ZUJÍMAVÉ JE UČITEĽSTVO
I keď je pravdou, že ekonómov, právnikov a lekárov je tu ako maku, práve tí majú so zamestnaním najmenšie problémy. Nie každému sa však splní sen o 25 tisícovom príjme. Najproblematickejšie sa zamestnajú absolventi úzko špecifikovaných odborov či umelci.
Rozhodnutie kam na vysokú školu ovplyvňuje v prvom rade otázka budúcnosti a toho, ako budem zarábať. Odpoveď takto položenej otázky je jasná: nechcem byť učiteľ, vedec. Ako nás infomrovala Mgr. Stanislva Hučková z Pedagogicko - psychologickej poradne na Zádielskej ulici, "najviac upadá práve záujem o učiteľské smery. Je to spôsobené postavením učiteľov v spoločnosti. Ak sa študenti pre učiteľstvo rozhodnú, tak je to najmä kvôli jazykom, takže v tomto vedie prekladateľstvo a tlmočníctvo."
Skrytým znakom atraktivity samotnej vysokej školy je aj to, akým spôsobom študentov prijíma. Ak je to len na základe prijímačok, resp. prijímačok a prijatím bez nich pre excelentných stredoškolákov, je to neklamným znakom toho, že o fakultu je patričný záujem a svojich študentov si starostlivo na základe testov vyberá. Ak však fakulta prijíma len na základe prospechového rebríčka a prijíma stredoškolákov do priemeru 2,5 bez prijímačok, vytvára sa priestor na pochybnosti o lukrativite študijných odborov.
Jedno však ostáva svätou pravdou najsvätejšou: nech človek vyštuduje čokoľvek, veľa závisí od toho, ako sa dokáže predať, ako vie komukovať a vytvoriť si vhodné zázemie už počas štúdia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
