farárom, sú už dávno preč. Už v žiadnej triede nenájdete trstenicu a zaručene nemôžete dostať od profesora poriadne zaucho. Prísne tresty z minulosti nám pripomínajú iba staré čiernobiele filmy z doby kamennej. Časy sa zmenili a demokracia prišla aj do škôl.
Ľudia sú rôzni, majú rozličné povahové črty, charaktery a iný pohľad na svet. Aj naši stredoškolskí profesori sú ľudia, teda aspoň vo väčšine prípadov. Aj my študenti sme ľudia, teda takisto väčšinou. A ak majú dvaja ľudia diametrálne odlišné názory, dôjde väčšinou k stretu. Avšak ten nie je obyčajný, pretože proti sebe stojí študent a profesor. Jeden študujúci, druhý po vysokej škole s patričným vzdelaním. Niekedy nie je študent spokojný so známkou, inokedy jednoducho s iným profesorským rozhodnutím. Vtedy sa v ňom nájde veľa hnevu a pocitov nespravodlivosti a mnohokrát sa stáva, že jednoducho profesorovi povie svoj názor. To sa však dá viacerými spôsobmi. Môže pokojne vysvetliť, čo sa mu nepáči, alebo naňho 'vyskočiť' a poriadne mu to vykričať. Spôsob vyjadrovania a reakcie súvisí nielen s hladinou adrenalínu v krvi, ale takisto s hladinou IQ. No a samozrejme aj od toho, aký profesor pred vami stojí. "Tam, kde má profesor prirodzenú autoritu a študenti ho rešpektujú, sa s drzosťou nestretnete," myslí si Mgr. Helena Jeníková, prednostka Krajského školského úradu. "Osobne som sa s drzosťou študentov voči mne ešte nestretla. Dôležitá je podľa mňa komunikácia medzi učiteľom a žiakom." Prípady prílišnej drzosti zo strany študenta je veľmi ťažké riešiť. "Zákonne sa takéto niečo nikdy neriešilo, ani v minulosti, ani teraz," hovorí Mgr. Jeníková. Individuálne si však takéto problémy môžu riešiť školy v rámci svojich vnútorných poriadkov školy.
Ak si však študent stojí pevne za svojim názorom a je očividné, že oprávnene má voči profesorovi výhrady, prichádza na rad univerzálna odpoveď: 'Učiteľ má vždy pravdu.' Táto 'múdra veta' trhá ušami nejedného študenta. "Pravda je relatívna, takže v žiadnom prípade tento výrok platiť nemôže," pokračuje Mgr. Jeníková. Ak ste presvedčený, že máte pravdu, za svojím si pevne stojte. Berte na vedomie, že drzosťou veľa nedocielite, a kvôli dvom bodom z písomky, ktoré vám z päťky prilepšia na štvorku, sa vám s profesorom rozhádať neoplatí. Môže vám to potom v plnej miere vrátiť v iných situáciach.
"Mne ako profesorke sa prístup niektorých žiakov absolútne nepáči. Mám vyštudovanú vysokú školu, mojou povinnosťou je vyučovať a nie hádať sa s ľuďmi, ktorí majú pubertálne nálady," myslí si stredoškolská učiteľka biológie. "Demokracia v školskom systéme sa mi nepozdáva. Ak by som drzému žiakovi dala facku, hneď ma môže zažalovať. No niekedy by si teda niektorí naozaj zaslúžili," hovorí. "Nemám s drzosťou žiakov žiadne problémy, snažím sa o dobrú komunikáciu. Vždy si všetky nejasnosti hneď vydiskutujeme. Nemôžem sa sťažovať," hovorí na druhej strane vyučujúca anglického jazyka.
Názory sa rôznia aj u samotných študentov. Gymnazistka Janka si myslí: "Mám právo povedať vlastný názor a profesor by ho mal rešpektovať. Nepáči sa mi postoj tých, ktorí hovoria, že ich názory študentov absolútne nezaujímajú, že sme nejakí menejcenní len preto, že máme 17 rokov." Na druhej strane by však vyjadrovanie názoru nemalo byť neslušné. "Niektorí moji spolužiaci to už fakt preháňajú. Sú strašne drzí, a pritom sami vedia, že rozprávajú hlúposti," myslí si Robo.
Pri komunikácii s profesorom by každý študent, ktorý chce niečo s profesorom vyriešiť, mal v prvom rade myslieť na spôsob vystupovania. Drzosťou si ešte nikto nikdy svoje nepresadil. Slušnosť aj voči profesorovi, ktorý vám je vrcholne nesympatický, ešte nikoho nezabila. Správanie je totiž vašou vizitkou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
