Nemzet. Konzervatívny denník informuje o postupnom zverejňovaní zväzkov podľa bývalých krajov na Slovensku a dodáva, že lustračný zákon sa neuplatňuje, čiže nebráni bývalým dôstojníkom a agentom vo verejnom účinkovaní, ako je to v Česku.
Slovenskí agenti podávali aj hlásenia o maďarských a iných cudzincoch, potvrdil poradca riaditeľa Úradu pamäte národa a hovorca úradu Michal Dzurjanin, podľa ktorého agenti sledovali spravidla verejnú atmosféru a spoločenské pohyby a osoby, ktoré akoukoľvek formou prispeli k vytváraniu verejnej mienky. Slovenskí opoziční poslanci medzičasom predložili návrh zákona na obmedzenie zverejnenia mien bývalých agentov, ktorý by zároveň upravoval možnosti právnej ochrany dotknutých osôb. Parlament však iniciatívu zavrhol.
Periodikum v súvislosti s Poľskom konštatuje, že minulosť sa môže dostať do centra blížiacej sa volebnej kampane. Ilegálne zverejnenie listiny agentov s 240 000 menami môže ďalej kaziť šance postkomunistickej ľavice a môže urýchliť odchod politickej elity, ktorá sa v búrkach zmeny režimu amortizovala. V Českej republike dodnes platí lustračný zákon z roku 1991 z bývalého Československa, Petr Cibulka v internete zverejnil takmer celú listinu agentov. O pravosti listiny svedčí, že proti Cibulkovi nevyhrala súdny spor ani jedna osoba, ktorá bola na listine uvedená, píše periodikum.
V Rumunsku síce pred piatimi rokmi zriadili lustračný orgán, zverejneniu zväzkov však bránia politické a právne prekážky. Obrat očakávajú od v decembri zvoleného prezidenta Traiana Basesca, ktorý sa však musí postaviť proti tajnej službe chrániacej tajomstvo minulosti, konštatuje Magyar Nemzet.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
