sa pripravoval údajne šesť rokov, z tretieho čítania, síce nemusí byť fatálne, akceleruje však nezdravé procesy v slovenskej politike.
Zlyhanie vyzerá horšie ako niektoré iné z vecných i politických dôvodov. Lipšic má pravdu, keď hovorí, že táto rekodifikácia je rovnako dôležitou reformou ako bola vo svojej oblasti napr. reforma zdravotníctva. Zvýšenie rizika, že zákon napokon vôbec nebude prijatý, je teda rádovo horšia správa ako napr. nedohoda na hlasovaní v nejako čisto politickej pletke (napr. diskusia o vnútropol. situácii). Aj politicky je karambol vážnejší - okrem už tradičného neplnenia dohôd kompromituje tých, ktorí dohody porušili, aj samotný obsah - podozrenie z vedomého zámeru oslabiť resp. znefunkčniť trestné zákonodarstvo.
Toto vyjadril Lipšic formuláciou, že "prijaté pozmeňujúce návrhy idú v prospech mafie". Viliama Vetešku zjavená pravda tak vytočila, že požaduje ospravedlnenie... Lipšic ale dlho dopredu trúbil, že existujú paragrafy a oblasti, kde si vie predstaviť kompromis (osvienčimská lož, napr.), a také, ktoré sú nedotknuteľné. V tomto zmysle aj informoval predsedov klubov. Preto ak dnes ktokoľvek z SDKÚ rozpráva, že nemali tušenia, že zo skutkovej podstaty založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny Lipšic nie je ochotný pustiť ani milimeter, tak zavádza a klame. Tomu sa hovorí koaličná nevera; niet sporu o tom, že keď hlasovali za pozmeňujúci návrh poslanca Miššíka, veľmi dobre vedeli, že hazardujú so stiahnutím celého zákona.
Dá sa úspešne špekulovať, že ministrovi len uľahčili rozhodovanie, keďže hlasovaním neprešla ani trestná zodpovednosť právnických osôb, na ktorej mu tiež veľmi záležalo. To je však už na motívy, že čo by bolo, keby bolo. Realita dneška je taká, že spolupráca SDKÚ, HZDS a Smeru potopila veľkú rekodifikáciu, ktorá by bola navzdory istým spornostiam v obsahu výrazným reformným krokom v slovenskom trestnom práve.
Úlohu Smeru treba v tejto situácii zvlášť preskúmať. Veľká politická kombinatorika totiž už dlho pracuje so schémou SDKÚ-HZDS ako ústrednou osou slovenského povolebného glóbusu. Isteže, aj toto hlasovanie podozrenie podporuje; bez pričinenia Smeru by však pozmeňovací návrh, ktorý vyhodil zo zákona trestnosť podporovania zločineckej skupiny, jednoducho neprešiel. Ak je náklonnosť SDKÚ k HZDS obohraná platňa a ich rovnaké hlasovanie nedokázalo prekvapiť, my sa musíme pýtať, čomu alebo komu chcel (musel??) Smer vyhovieť, keď hodil za hlavu svoju veľkú strategickú prioritu, ktorou je ukazovať HZDS a SDKÚ v hriešnom objatí. Odpoveď nevieme, ak sa teda nezhovadíme až tak, že budeme veriť Ficovi, ktorý vyhlásil, že v klube to nechali na slobodné rozhodovanie. Kto tomu verí, môže sa ísť prihlásiť do Mojsejovcov - konkurz je pri Štátnom divadle...
Teraz príde veľká diskusia o vecnej stránke sporu. Dá sa celkom dobre rozumieť kritike, že trestná kvalifikácia "podpory zločineckej skupiny" je zneužiteľná. Pod touto skutkovou podstatou môžu byť stíhaní ľudia, ktorí sa so zakladateľmi resp. zosnovateľmi zločineckej skupiny zaplietli neúmyselne, nevedeli, že čo pripravujú, resp. vykonávali nejaké činnosti, ktoré viedli k zločinu, pričom netušili, že to k zločinu smeruje. Áno, je to problematická kvalifikácia, ešte aj v porovnaní s inými formuláciami Trestného zákona, ktoré sú tiež zneužiteľné a nikto o nich nedebatuje. Ale: Keby presne táto kvalifikácia zo zákona vypadla, otvorilo by sa veľké vákuum pri postihovaní určitých skutkov. Zločinecké skupiny, vulgo mafie, sú štruktúry, ktoré majú aj nejaký obslužný personál a rôznych pešiakov, čo sa priamo na páchaní skutkov nemusia zúčastňovať, pre "zakladateľov" a "zosnovateľov" sú ale nepostrádateľní. A nie vždy na nich sedia kvalifikácie "spolupáchateľstvo", "účastníctvo" a pod. Problém zneužitia paragrafov existuje - netýka sa však len tohto. Riešenie leží v polícii, prokuratúre a na súdoch; v orgánoch činných v trestnom konaní musia pracovať len slušní profesionáli. Ten, kto špekuluje o zneužití, implicitne hovorí, že to tak dnes nie je. Môže mať pravdu, to je však len priestor pre interpelácie na Palka a Trnku. V tejto kauze, na rozdiel napr. od trestnej zodpovednosti právnických osôb, by aj rozumný liberál uprednostnil represiu.
Čo je podstatné a zásadné: Ani v HZDS, ani v Smere a ani v SDKÚ nevidieť takých mysliteľov, o ktorých by jeden predpokladal, že majú s týmto paragrafom morálny a hodnotový problém. V ich hlasovaní hrali iné motívy. Keby záležalo iba na týchto, Slovensko bude o chvíľu krajinou, kde sa trestá slobodný názor, ale nie zločinecké skupiny.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
