Na vojenskej základnej službe museli analfabetov povinne vyučovať
Pred sčítaním obyvateľov v roku 1921 vznikli na východoslovenskom vidieku obavy z priznania negramotnosti. Šírili sa totiž správy, že ľudia, ktorí sa podpíšu troma krížikmi, pôjdu do väzenia. Analfabetizmus nebol v Uhorsku žiadnou zvláštnosťou, pretože vyplýval z potreby práce a pomoci detí na gazdovstve, takže niektorým sa neušlo chodiť do školy ani v zime, kedy sa na poliach nepracovalo. Posledné sčítanie obyvateľov v Uhorsku bolo v roku 1900 a podľa neho bolo iba v Košiciach šestnásť percent analfabetov zo 44 200 obyvateľov.
Kurzy pre analfabetov
Najlepším riešením likvidácie negramotnosti bolo vyučovanie vojakov základnej prezenčnej služby. Podľa štatistiky pčoet vojenských analfabetov v oblasti Krajinského vojenského veliteľstva v Čechách bol k 1. januáru 1921 takýto: Čechov 0,08 perc., Slovákov 6,95 perc., Rusínov 12,61 perc. a iných 1,49 perc. Preto Ministerstvo národnej obrany ČSR rozhodlo, aby sa počas vojenskej základnej služby vyučovali všetci analfabeti povinne, a to tak, aby po návrate do civilu vedeli čítať aj písať. Číže, keď sa ako ‚holub' po nástupe do kasární podpisoval troma krížikmi, ako starý ‚mazák' by mal čítať zo šlabikára.
Na veliteľstve 11. divízie v Košiciach otvorili v polovici februára r. 1921 kurz pre učiteľov negramotných vojakov, na ktorom sa povinne zúčastnili aj dôstojníci i poddôstojníci z Košíc, aby lepšie vnikli do problematiky vyučovania dospelých. Pre čo najlepšie zvládnutie tejto neobvyklej formy vyučovania mali byť vytvorené maximálne desaťčlenné skupiny negramotných vojakov.
Všeštudentský zjazd
Protipólom zgramotňovania armády boli tendencie o rozšírenie počtu vysokých škôl a internátov na Slovensku. Rokovali o tom na všeštudentskom zjazde v Prahe, zvolanom Ústredným zväzom študentstva ČSR. Zúčastnilo sa na ňom zo 140 registrovaných študentských spolkov 85. Hlavnou témou bolo umiestnenie vysokých škôl. Z vystúpenia dekana Vysokej školy architektúry v Prahe prof. Bertla vyplynulo, že pražské aj brnianske vysoké školy sú v neutešenom stave. Správy zo zjazdu, uverejnené vo vtedajšej tlači konštatovali: "O Slovensku sa hovorilo veľmi málo, veď malo iba jednu, aj to neúplnú lekársku fakultu, i keď v dobrom stave. Zjazd navrhol zriadiť nové vysoké školy, a to univerzitu v Bratislave a techniku v Košiciach s tým, aby sa čím prv začali prípravné práce na ich výstavbu. Pražská ani brnianska technika nestačí, treba rátať s Košicami na východe republiky, hoci študenti nemajú voči novým školám takú dôveru ako voči starým. V Bratislave aj v Košiciach bude treba začať stavať so školskými budovami aj akademické domy, moderné internáty. Pre českých študentov by mali byť štipendiá na Slovensku a naopak. Študenti dávajú mestu určitý ráz, takže potom by sa stratil cudzí ráz Bratislavy aj Košíc," hovorilo sa na zjazde. Lenže povojnové Slovensku, ktoré už nepatrilo do Uhorska, potrebovalo vlastnú inteligenciu hneď. Chýbajúcich lekárov, úradníkov, učiteľov zatiaľ suplovali z Čiech.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
