výpočty, na základe ktorých dokázali postaviť tieto stavby tak, aby v určitú dennú hodinu v ich vnútri dopadali slnečné lúče presne na dôležité miesto v chráme alebo hrobke.
S podobným riešením sa stretli archeológovia v Írsku, keď nedávno objavili v Longhcrew neďaleko Dublinu hroby zo stredného neolitu (3600 - 3100 pred n. l.), teda z doby staršej, ako povestné kamenné Stonehenge alebo pyramídy v Gize v Egypte. Považujú ich za senzačný objav a za výnimočné tým, že v dňoch jarnej a jesennej rovnodennosti 20. alebo 21. marca, 22. alebo 23. septembra pri východe slnka jeho lúče na dvadsať minút osvetlila rytiny v hrobe. Ostatné hroby sú situované tak, že ich vchodmi prenikajú slnečné lúče na určité miesto v čase letného a zimného slnovratu. To bolo oveľa jednoduchšie určiť. Na postavenie hrobov v Longhcrew boli potrebné veľmi dobré znalosti z astronómie. Podobne to bolo v Egypte. Archeológovia sa zhodujú v tom, že vtedajší obyvatelia Írska uctievali Slnko a veľa o ňom vedeli.
Autor: som
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
