podľa pravidiel rozpočtového provizória.
Tento rok bude Kežmarok "pracovať" na strane výdavkov a prímov so sumou takmer 260 miliónov korún. Oproti vlaňajšku je to mierny nárast, približne o osem percent. "Celá konštrukcia rozpočtu je tento rok iná, prechádzali sme na fiškálnu decentralizáciu, takže jednotlivé položky sa nedajú s vlaňajškom presne porovnávať," uviedla hlavná kontrolórka mesta Ľudmila Gnojčáková. Podľa jej slov rozpočet je postavený tak, aby boli všetky funkcie mesta zabezpečené. "V maximálnej miere boli akceptované požiadavky školstva a bude aj na investičný rozvoj," zhodnotila kontrolórka.
Primátor Kežmarku pripustil, že "najťažší boj" poslanci zvádzali o financie pre školy. Pôvodný návrh mesta počítal s tým, že školy by nedostali plnú sumu podľa prepočtov na žiaka, ale časť peňazí by šla na takzvanú rezervu. Komisia školstva však takýto návrh radikálne odmietla. "Nakoniec sme našli kompromis, každý trochu zo svojich pozícií ustúpil," povedal primátor Igor Šajtlava. Za "školákov" v mestskom parlamente najviac bojoval šéf komisie školstva Ľubomír Mačko. "S výsledkom som spokojný, školy dostanú, čo im patrí a zabezpečený bude aj ich rozvoj. Konečne tento rok prežijú bez problémov," potešil sa poslanec. Ako dodal, konkrétnym výsledkom tohto zápasu je napríklad aj fakt, že materské školy budú môcť znížiť "školné".
S menším nadšením hodnotila prijatý rozpočet riaditeľka Mestského kultúrneho strediska (MsKS) v Kežmarku. "Oproti vlaňajšku máme menej asi o 300-tisíc korún, ale nie je to definitívne, v hre je ešte doriešenie knižnice, možno to v konečnom dôsledku bude lepšie," povedala riaditeľka MsKS Gabriela Kantorková.
Rozpočet dáva priestor aj na niekoľko investičných akcií. Najvýraznejšia má byť výstavba nájomných bytov, úprava chodníkov od radnice k hradu a dobudovanie parkovísk.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
