členom, aspoň tak to naznačujú viaceré ohlasy. Lučenič je rešpektovanou muzikantskou osobnosťou. Ako multiinštrumentalista pôsobil v Prúdoch, Moduse, Fermáte, hral s Mariánom Vargom, nezabudnuteľným sa stal ako kapelník Limitu, skupiny sprevádzajúcej Mira Žbirku. Natočil aj vlastné platne (napr. Bodliak na plavkách). Po rozchode so Žbirkom sa venoval elektronickej scéne. Ako Double L. natočil remixové CD Good Vibrations a 2CD Proudy, je podpísaný aj pod soundtrackom k dnes už kultovému filmu Samotáři. Okrem toho sa venoval produkcii, pomáhal pri štarte aj prešovským kapelám I.M.T. Smile a Peha, neskôr hip-hopovej scéne, ale produkoval tiež Mňágu a Žďorp. V súčasnosti má divadelno-hudobný projekt Satisfactory a - pochopiteľne - predsedá porote Slovensko hľadá SuperStar.
Meky Žbirka verí, že sa vaše hudobné cesty ešte skrížia, s tým, že to necháva na náhodu. Čo vy na to, veď napríklad našej generácii ste vyslovene známy z Limitu?
"To je len život. Aj treba povedať ´never say never´, ja tiež nevylučujem, že sa naše cesty ešte skrížia. Normálne to tak prirodzene zo života vyplynulo, že sa naše cesty rozišli a rovnako tak prirodzene môže zo života v budúcnosti vyplynúť to, že sa stretneme. Vôbec sa to nedá vylúčiť. Ale myslím, že tomu obidvaja nechávame úplne prirodzený priebeh."
Okrem producentskej práce ste sa po odchode od Žbirku začali venovať elektronickej muzike. Dokonca v tom čase sa na Slovensku tejto hudbe tak intenzívne asi nikto nevenoval. Čo je dnes s projektmi ako Double L.?
"Strašne, strašne, strašne rád by som sa tomu ďalej venoval, ale vôbec na to nie je čas. Vždy len tak smutne pozriem do toho môjho počítača, kde mám zaznamenané všelijaké hudobné nápady. Rád by som sa k nim vrátil. Nie je to iba čisto, priamočiaro otázka času, ale aj momentálnej nálady, kedy má človek na to chuť. Lebo keď ide do toho ´teraz mám hodinu, idem sa s tým babrať´, keď je to len z toho dôvodu, tak väčšinou to aj tak dopadne, že keď si to na druhý deň pustím, tak to zruším. Musí byť človek na to aj naladený. Mne k takýmto veciam dosť pomáha, keď počujem v tomto smere niečo dobré, zaujímavé, niečo, čo ma vybudí, aby som sa zase tomu venoval. A možno aj preto sa tomu až tak nevenujem, lebo som už dávno nič také nepočul. Počul som zopár dobrých remixov, ale to je všetko."
O vás je známe, že podporujete rapperov okolo Zvuku ulice, svojho času ste produkovali vtedy začínajúce skupiny I.M.T. Smile, Peha, sledujte tieto mladé kapely a progresívne smery? Je to trochu otázka mimo, keďže teraz prebieha SuperStar...
"Vôbec to nevadí, práve preto, že beží SuperStar sa mi zdá táto otázka zaujímavá. Sledujem to, pokiaľ sa dá, aj trendy, hoci v dnešnom čase je to také dosť jednoznačné. Je to dosť popového charakteru, zmiešali sa všelijaké houseoidné veci s beatovými, a v podstate najpredávanejšie sú práve tie trendy, ktoré vznikli práve na základe všelijakých zlúčenín. V mnohých prípadoch sa mi to zdá aj dosť násilné. A skôr ma teraz poteší, keď som povedzme počul tuším pred rokom Casabian. Robili to takým spôsobom, že je v tom gitara, aj sample, ale ostalo tam aj niečo zo starého ducha tých najlepších časov elektroniky, z deväťdesiatych rokov."
Stúpol po SuperStar záujem o vašu tvorbu?
"Áno."
Napríklad album z roku 1995 Svetlo (...a pocti bezpečia) v čase, kedy vyšiel, dosť zapadol. Ani o vás v tom čase nebolo veľmi počuť...
"Nebolo, aj promo zlyhalo, ale ľudia o ten album majú záujem. A to až taký, že chcel by som v najbližšom čase vydať akési ´Greatest Hits´ alebo ´Best Of´, či ako to nazvať, a mienim tam dať až sedem vecí práve z tohto albumu."
Urobíte aj niečo také, ako Habera, že napísal pre finalistov pieseň?
"V tomto momente to ešte neviem, lebo niektoré veci sa odvíjajú následne, ale nevylučujem to."
Vždy vás zaujímali netypické hlasy, trebárs aký má Whisky. Keby ste boli kapelníkom, koho z finalistov by ste chceli mať po svojom boku ako hlavného speváka, frontmana?
"Je ich veľa, pretože mnohí z nich vzbudzujú zásadný rešpekt. Keď spievajú, tak mi až zimomriavky bežia po chrbte. Niektorí sú skutočne dobrí. A spievať vedia všetci."
Dá sa povedať, že veľa spevákov z finálovej jedenástky prerazí v šoubiznise, tak ako v Čechách?
"Určite to zamieša slovenskú hudobnú scénu."
Bude aj druhá SuperStar rovnako úspešná ako táto?
"To si síce netrúfam povedať, ale nie je dôvod na to, aby nebola."
Vy už ste tak ďaleko, že viete povedať, či v tej druhej časti budete opäť figurovať ako predseda poroty?
"K tomu sa neviem vyjadriť, ale ešte sme neskončili jednu a ani nie sme v tej ďalšej fáze, kedy by sa o tom dalo hovoriť. Možné to však je."
Vždy sa hovorilo, že Žbirka je na spev a vy na imidž. Aj SuperStar je o imidži. Do akej miery je pre vás imidž dôležitý?
"Nechcem povedať, že je mi to úplne jedno, to určite nie. To by mi ani nikto neuveril. Ale zase sa z toho nezbláznim. Nebudem sa hodinu pozerať do zrkadla, či mám každý vlas na správnom mieste, alebo nejaké iné detaily, ktoré vôbec nepovažujem za dôležité. No určite hrá imidž u mňa nejakú úlohu. Hlavne v tomto štádiu, keď v tom záujme, ktorý vyvolala súťaž Slovensko hľadá SuperStar, má svoje miesto aj tento imidž, preto je zbytočné ho podceňovať."
Z porotcov v súťaži je vám, ako muzikant, najbližší Paľo Habera?
"Určite Pali. Naše hľadiská si boli blízke najmä na kastingoch, kde bolo široké pole hodnotení a ten náš výrok aj veľa znamenal. Pali je síce v prvom rade spevák, ale je aj muzikant, hrá na gitare, má harmonické cítenie, ide na to teda aj cez nástroj, ale uňho je to v prvom rade postavené na tom speve, čomu sa rozumie najviac. Ja som na tom presne naopak. Tiež aj spievam, ale prevláda u mňa ten inštrumentálny pohľad."
Ste tam aj trochu na to, aby ste zjemňovali jeho výroky...
"Nie som tam na to. Stále hovorím, čo si myslím, ale v tom kontexte to tak môže vyznievať. No žeby som bolo na to naštylizovaný alebo to mal takto vymyslené v scenári, to určite nie."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
