Pri krvavých udalostiach v Manile zahynul aj letanovský rodák
Druhá svetová vojna neobišla ani Ďaleký východ. Dvanásteho februára 1945 sa odohrala hrozná masakra v kolégiu školských bratov v Manile na Filipínach, pri ktorej prišli o život okrem iných aj dvaja vynikajúci slovenskí učitelia zo spoločnosti Školských bratov.
Už 10. februára bolo mesto Manila v bojovom pásme. Zúriaci vojaci strieľali do každého na ulici i v domoch. V ústave Školských bratov sa nachádzalo 16 bratov - učiteľov a profesorov, 12 pracovníkov kolégia, jeden kňaz, štyri rodiny s deťmi, teda spolu 70 osôb. Všetci sa pred paľbou ukryli pod schodišťom. Popoludní zrazu do ústavu vniklo 12 rozzúrených vojakov s dôstojníkom, na ktorého príkaz začali všetkých masakrovať bodákmi a hlavňami pušiek. Niektorí sa snažili dostať hore na poschodie do kaplnky, ale vojaci ich dobehli a nemilosrdne zabíjali. Keď vojaci odišli, nastalo ticho. Z hromady mŕtvol sa vyhrabal kňaz s ľahšími zraneniami a dal umierajúcim posledné pomazanie. O nejaký čas sa vojaci vrátili a kaplnku podpálili, aby oheň zahladil stopy po tomto brutálnom čine.
Bilancia tejto masakry bola hrozná. Všetkých 16 bratov bolo mŕtvych, zo 70 osôb sa zachránilo iba 10 ľudí, kňaz, niekoľko detí a svetskí pracovníci kolégia. Medzi nimi aj Jozef Biely, rodák z Dolnej Krupej pri Trnave. Druhým slovenským učiteľom, zavraždeným Japoncami, bol Jozef Hunyadi, mnohými považovaný pre svoje priezvisko za Maďara. Ten však maďarsky vôbec nevedel, veď pochádzal z Letanoviec na Spiši, odkiaľ už predtým odišlo viacero mladíkov na misijnú činnosť do zahraničia. Aj on odišiel v roku 1928 do Le Rancher, potom do Doweru v Anglicku a odtiaľ na Filipíny, kde rovnako úspešne pôsobil, ako jeho spolubrat Lucián (Jozef Biely) na tom istom kolégiu.
Hodno ešte spomenúť, že obidvaja bratia sa aktívne zúčastnili na obrane pevnosti Corregidor, ktorej velil generál Mc Arthur a ktorý potom oslobodzoval Filipíny po 4 rokoch japonskej okupácie. Keď pevnosť padla, Japonci všetkých zajatcov postavili k múru a každého piateho zastrelili. Obaja školskí bratia vtedy šťastne unikli smrti. Potom krátko pracovali v škole, no neskôr sa dostali do pracovného tábora v džungli. Tesne pred príchodom Američanov sa dostali na slobodu a zdalo sa, že už budú môcť pokojne pokračovať v práci. No smrť si na nich počkala.
S úctou si spomíname na našich rodákov a tých niekoľko riadkov nech je aspoň malou splátkou vďačnosti za ich obetavú prácu.
Mgr. Jozef Gavlák, Košice
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
