nelegálneho softvéru.

Kto za to môže? Najmä u tzv. bežných užívateľov vysoko na body víťazí veková skupina 15 až 20-ročných, ktorých spoločnosti zaoberajúce sa vývojom a predajom softvéru označili za svojich najväčších nepriateľov v rámci koncových užívateľov. A jedným dychom dodávajú, že aj výnimka, ktorá zvykne potvrdzovať pravidlo už takisto používa nelegálne kópie. Príčiny tohto počínania sú viac než len prosté. Ide hlavne o jednoduchú a prakticky nekontrolovateľnú možnosť distribúcie nelegálneho softvéru prostredníctvom internetu, cez extrémne vysokú dostupnosť takéhoto softvéru až po obmedzenú možnosť kontroly u fyzických osôb používajúcich pirátske kópie. Podľa PhDr. Magdy Krasulovej, hovorkyne Prezídia PZ SR: "Ak má byť osoba obvinená, musí byť spravidla splnená podmienka získania finančného prospechu. Takýmto konaním môže byť naplnená skutková podstata trestného činu Porušovania autorského práva § 152 Trestného zákona, kde sa ukladá peňažný trest alebo trest odňatia slobody, a to až do výšky dvoch rokov."

Čo sa týka štatistického vyčíslenia, s percentuálnym vyjadrením nedisponuje nielen Policajný zbor, ale aj samotné softvérové spoločnosti. Odhad nám však poskytla Mgr. Lucia Tináková, marketingová manežérka spoločnosti Cenega Slovakia, s.r.o. Podľa nej miera softvérového pirátstva osciluje medzi 80% až 90%. Ako však dodala: "Kedže distribučné firmy v tejto oblasti nespolupracujú, nie je reálne hovoriť o konkrétnych číslach a spôsobených škodách." V rámci boja s touto kriminalitou sa Mgr. Tináková vyjadrila: "Spolupracujeme so špecializovaným útvarom policajného zboru pre boj s ekonomickou kriminalitou vyčísľujeme vzniknuté škody. Čo sa týka boja proti softvérovým pirátom, ako obchodná firma môžeme bojovať akurát priaznivými cenami."

Iná softvérová spoločnosť, je vo svojom vyjadrovaní priamejšia: "Vzhľadom na fakt, že Slovenská republika je členským štátom Európskej únie, malo by sa aj o tento problém viac zaujímať tak zákonodárne zhromaždenie, ako aj samotná polícia." Hovorca spoločnosti vzápätí dodáva: "Najrizikovejšou skupinou v rámci koncových užívateľov sú pre nás práve mladiství vo veku 15 až 20 rokov, pričom arogancia s akou nás aj v spolupráci s často certifikovanými predajňami PC komponentov okrádajú, je nehorázna!"

Každopádne štatistiky uvedené vyššie sú dosť alarmujúce a Slovensko v medzinárodnom porovnaní, týkajúceho sa prieskumu aguntúry BSA, radia až za nelichotivé 25. miesto. Výrazné percento tvoria práve koncoví užívatelia, pretože nad firemnými subjektmi bdie už spomínaný zákon, ktorý okrem iného obsahuje aj podmienku finančného prospechu z predaja, alebo šírenia nelegálneho softvéru. Inými slovami sa na tom človek musí "nabaliť", až tak je proti nemu možné vzniesť obvinenie. Znamená to teda, že ak osoba používa nelegálny softvér, ale aj hudbu výlučne pre svoju potrebu, nehrozí mu žiadny postih? "Okrem Trestného zákona sú aj iné zákony nad dodržiavaním ktorých drží ochrannú niekto iný. Nie každé protiprávne konania majú charakter trestného činu. Tam sú iné sankcie," uzatvára stanovisko Krasulová.

Častou argumentáciou býva v prípade ilegálneho kopírovania dát i fakt, že akýkoľvek softvér býva často pre bežného používateľa nedostupný kvôli svojej cenovej relácii. Z tvrdení editorských, ale i distribučných spoločností jednoznačne vyplýva, že vynakladajú maximálnu snahu pre zníženie cien svojich produktov. Vzhľadom na fakt, že softvérová kriminalita z roka na rok rastie, je tento krok zrejme málo účinný. Ostáva už teda iba na vás, čomu dáte prednosť.

Autor: Lukáš SABO

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.