Praha (ČTK) - S Mílou Myslíkovou odišla podľa
režiséra Dušana Kleina skvelá profesionálka, herečka zo starej školy, skvelý človek, distingvovaná dáma, ale pritom veľmi ľudská. Klein týmito slovami komentoval úmrtie herečky, ktorá zomrela 11. februára iba tri dni pred svojou dvaasedemdesiatkou.
"Som rád, že hrala i vo štvrtom dieli mojej filmovej série o básnikoch, ktorá vznikala v rokoch 1982 až 1993. V poslednej časti, ktorá mala premiéru vlani, to už nebolo kvôli jej vážnej nemoci možné," povedal Klein ČTK.
Podľa neho sa Míla Myslíková v posledných rokoch obklopila svojimi psíčkami a predovšetký fínskymi škriatkami a kytičkami, o čom píala prekrásne rozprávky. "Bolo mi jej ľúto, že sme ju nechali v piatom pokračovaní s názvom Ako básníci nestrácajú nádej hneď na začiatku zomrieť. Ona sama však zo žartu hovorievala, že preto bude dlho žiť. Bohužiaľ, sa tak nestalo," uviedol Klein.
Myslíková však nehrala en v jeho komédiách o básnikoch. Ako tridsaťjedenročnú ju v roku 1964 Klein obsadil do svojho filmového debutu, psychologickej drámy Miestenka bez návratu, kde stvárnila učiteľku telocviku.
Míla Myslíková sa objavila i vo filmoch iných režisérov. Napríklad s prehľadom šéfovala Světlušky, holky z porcelánu, ako milosťpani Wassermannová chcela zničiť doktora Mráčka a zničila vodníkov v Čechách. Sympatickej plnoštíhlej temperamentnej herečke
humor nikdy nechýbal, s chuťou hrala energické ženy, utárané susedky, láskavé matky i panovačné ženy. Rada spomínala na Menzelovo Rozmarné leto, kde sekundovala Rudolfovi Hrušínskemu, nezabudnuteľnému majstrovi plavárenskému.
Vždy ju priťahoval svet rozprávok, ľudových zvykov, histórie, mýtov a povier. Veľkú inšpiráciu našla v tajomnej krajine tisícich jazier. Fínsko si zamilovala pre prostotu ľudí, kúlturu i prírodu a o svoje zážitky sa podelila ako spisovateľka. Rozprávky pre ňu znamenali nielen víťazstvo dobra, ale boli i vyznaním viery.
Autor: ato
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
