rôznych krajinách. V Bulharsku je to 72 miliónov korún, v Taliansku 103, v Česku 335 a na Slovensku 476 miliónov.
Dôvod je podľa reportáže napríklad v tom, že u náš štát nezaväzuje firmy k tomu, aby dokončili úsek diaľnice v konkrétnom termíne. Pre firmy je potom výhodné stavať ich čo najdlhšie, lebo každým rokom rastú v stavebníctve ceny a firmy tak dostávajú viac peňazí.
"Rádovo je to zvýšenie o desať percent každý rok na každej stavbe," povedal Marián Miškovič z ministerstva dopravy.
STV oslovila analytika, ktorý naznačil, že drahá výstavba je výhodná pre firmy aj pre politické strany. Netreba si robiť ilúzie o peniazoch, z ktorých strany žijú, povedal.
Šéf Národnej diaľničnej spoločnosti Dušan Faktor vysvetľuje, že ešte z minulosti je rozostavaných veľa úsekov, z ktorých sa niektoré končia v poli.
Takým úsekom je napríklad diaľnica k hraničnému priechodu s Poľskom Skalité - Zwardoň. Začali ju stavať pred deviatimi rokmi, na niektorých úsekoch stoja dodnes len betónové pylóny za vyše pol miliardy korún. Stavba stála podľa STV už skoro miliardu a ďalšie peniaze na ňu idú, hoci diaľnica končí na hranici a nemá na čo nadväzovať. Na poľskej strane s jej pokračovaním totiž nepočítajú.
Bývalý poľský námestník ministra dopravy Jan Friedberg povedal, že na tejto ceste je slabá premávka, ale v minulosti pociťovali "geopolitický tlak, aby išla diaľnica cez slovenský hraničný priechod". Jerzy Romuzga z poľského riaditeľstva ciest tvrdí, že sa chcú napojiť skôr na Česko.
Starosta Skalitého Jozef Potočár povedal, že na slovenskej strane začali stavať pylóny v roku 1997 za Mečiarovej vlády a myslí si, že stavbou chcela bývalá vláda Poliakov prinútiť, aby sa napojili na Slovensko, nie na Česko.
Napriek poľskému stanovisku Faktor povedal, že "zatiaľ konáme tak, akoby mala diaľnica protipól v Poľsku".
(rf)
Autor: ato
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
