mať ešte aj SuperStar. Príchod amerického prezidenta do Bruselu a najmä potom do Bratislavy strhne pozornosť na veľké veci sveta, ktoré si naša relatívne uzavretá spoločnosť dosť nevšíma.
Aj keby George W. Bush neprišiel na Slovensko a zostal celý čas v Bruseli, i tak by už bola jeho návšteva udalosť prvostupňového významu aj pre nás. Jeden z desiatich európskych premiérov, ktorý s ním bude na pôde EÚ debatovať, sa volá Mikuláš Dzurinda. A ešte tá téma, ktorú v rámci "delenia kompetencií" dostal: Irak. To nie je žiadna sranda - slovenský premiér bude tlmočiť európske stanovisko k povolebnej situácii v Iraku. Prednesie ponuku na civilnú pomoc a na výcvik irackej armády (v rámci NATO). Dzurinda bol prezieravo nominovaný ako štátnik krajiny, ktorá USA v tejto kauze jasne podporila, ale zároveň nepatrí - pri všetkej úcte k našej jednotke - k pilierom "koalície ochotných" (na rozdiel od Británie, Poľska či Talianska).
Analytici usilovne špekulujú, že bruselské stretnutie by malo zahladiť iracký spor medzi EÚ a USA. Minulosť by sa mala zabudnúť a orientovať na budúcnosť tak, aby rozdielne hľadiská na priebeh budovania demokracie v Iraku už nevyvolávali napätie. No - radi si necháme ukázať, ako sa Chirac a najmä Schröder pred blížiacimi nemeckými voľbami budú obmedzovať. Ale predstava, že krízu vzťahov a komunikácie okolo Iraku ukončí návrh, ktorý prednesie Dzurinda, je príjemná. Otázna je reakcia a pripomienky Busha; aj preto celkom vyhovuje, že držkou, s ktorou bude rokovať, má byť Dzurinda a nie nejaký socialistický pacifista (napr. Španiel Zapatero).
Konkrétne pokroky sa nedajú očakávať v ďalších kľúčových témach - zbrojné embargo voči Číne (Európa ho chce zrušiť) a iránsky jadrový program (Európa vylučuje silové riešenie). Tu sa zrejme už vyplavia na povrch hlboké filozofické a hodnotové rozdiely v prístupoch. A nie je jasné, do akej miery je zažehnané ešte jedno nebezpečenstvo: aby sa pri 90 minútovom rokovaní s Bushom, ktoré sa určite pretiahne na dvojnásobok, nepohádali medzi sebou samotní eurolídri. Autor týchto riadkov pokladá túto hrozbu za veľmi reálnu. Spoločná zahraničná politika, ktorú chcú silou mocou tvoriť, nesie v sebe veru aj riziká. Napríklad také, že urobia Bushovi zadarmo divadlo... Údajne budú postoje eurolídrov koordinované. Ale tam, kde sa raz objaví Chirac, nikdy neviete, kedy počujete "prepásli ste vynikajúcu príležitosť mlčať" a - ujme sa slova.
Európske médiá pilne meditujú, že druhá Bushova perióda bude o zmierovaní a zahladzovaní zákopov, ktoré sám vyhĺbil. Je to milý scenár, dobre sa počúva. Prečo nie? Len akoby nebral do úvahy, že ak významná európska mocnosť, v našom prípade Francúzsko, používa spoločnú zahraničnú politiku na zdôraznenie konkurenčného vzťahu k USA, tak sa nestačí obrátiť iba na jednu adresu. Ak je pravdou, že táto návšteva (a predchádzajúce turné Condoleezy Rice) je známkou tendovania USA od unilateralizmu späť k partnerstvu, o to rýchlejšie si musí sama Európa ujasniť, čo chce - súperiť s USA alebo to partnerstvo. Kým jasno nebude, dovtedy existuje riziko, že sa europremiéri pochytia vzájomne ešte skôr, ako stihnú nesúhlasiť s Bushom...
Aranžmán Bushovej návštevy je v každom prípade míľnikom. Prvýkrát v dejinách je pozývajúcou stranou amerického prezidenta EÚ a nie nejaká jednotlivá krajina. A americký prezident (ktorýkoľvek) je opäť trochu bližšie Kennedyho ideálu, aby "mal komu zavolať", ak chce hovoriť s Európou. Vo Washingtone to možno situáciu zľahčuje. Oknom z Košíc ale zostáva nejasné, prečo je dôležité, aby si 25 štátov tvorilo na všetky problémy jeden názor, s ktorým polovica aj tak nesúhlasí a kuše si do jazyka... Ale dobre - preto sedia všetci múdri ľudia v Bruseli a nie v Košiciach...
Nepriamo to potvrdil aj Jean-Claude Juncker, premiér predsedníckej krajiny Luxemburska. Svoje organizačné starosti komentoval poznámkou, že "keby absurdnosť zabíjala, ulice Bruselu by boli posiate mŕtvolami". Medzi inštitúciami EÚ totiž vznikol obrovský spor, kde si ešte Bush má prísť zarečniť. Záchvevy dorazili aj na Slovensko: Europoslanci Belohorská a Zólyomi sa sťažovali, že to, že Bush nepríde do EP, je "degradácia europarlamentu". Skvelé. A Juncker vypichol aj iný problém - slávnostnú večeru: "Raz budete v mojich pamätiach čítať, aké ťažké bolo uložiť nôž vedľa vidličky bez toho, aby ste nepreukázali neúctu k nejakej európskej inštitúcii". Veľmi dobre, Juncker. Pekná momentka.
Teraz treba dúfať, že Bush bruselský protokol prežije a do Bratislavy zdravý príde. Tu sú nože i vidličky už vyblýskané.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
