Bush: Páči sa mi príbeh vašej krajiny
O vzťahoch s Európou, Putinovi, Iráne, NATO a o tom, čo chce robiť inak ako doteraz
Bol uvoľnený, sedel v koženom kresle a celý čas žartoval. Prechádzal z Francúzska, do Británie, Nemecka, Ruska a okrem Iránu, Izraela, Iraku či Libanonu hovoril aj o Slovensku. Prezident George Bush trištvrte hodiny odpovedal na otázky piatich európskych novín. Jedným z nich bol aj denník SME.
Prečo ste si ako jedno z troch miest, ktoré navštívite v Európe, vybrali aj Bratislavu?
"Nepamätám si už, ako to presne bolo, ale sedeli sme v Oválnej pracovni s vaším premiérom, a buď sa ma on spýtal, že kedy už prídem, alebo som sa ho spýtal ja, kedy ma už pozvete. Neviem, ako to presne bolo, preňho však bude lepšie, keď napíšete, že ma pozýval on."
Prečo ste sa však naozaj rozhodli pre Bratislavu?
"Je to veľmi dôležité. Chcem ľuďom na Slovensku zagratulovať k tomu, čo urobili pre demokraciu a slobodu. Sú tri dôvody. Jeden je, že sa mi páči spôsob, akým vaši lídri vedú vašu krajinu. Druhý je, že sa mi páči príbeh vašej krajiny, a tretí dôvod, prečo k vám idem, je, že chcem, aby aj ostatní videli, čo je možné. Aby videli, že krajina sa môže postaviť na vlastné nohy a rásť. Že môže získať sebavedomie a stať sa silnou."
Prečo sa práve v Bratislave stretnete s ruským prezidentom Vladimirom Putinom?
"Povedal mi, že sa chce stretnúť v Európe. A ja som mu povedal, že keď nám to slovenská vláda umožní, tak je to perfektné miesto na schôdzku. Teším sa na to. Chcem sa poďakovať vláde a občanom, že nebudú hostiť len mňa a moju manželku, ale aj veľmi dôležité stretnutie s prezidentom Putinom. Akurát mi je trochu ľúto, že nebude teplejšie. Premiér Dzruinda ma stále nahovára, aby som si s ním zabehal. Je výborný bežec. Ja som však zranený, a tak sa s ním asi preveziem na horskom bicykli."
Vaša ministerka zahraničia Condoleezza Riceová študovala dejiny Československa. Čo vám povedala o Slovensku?
"Práve sme spolu hovorili v Oválnej pracovni. Povedala mi, aby som si so sebou zobral teplé oblečenie. Povedala mi však aj to, že ma ohúria vaši ľudia, ich odhodlanie žiť v slobodnej spoločnosti. Že tiež dostanem lepšiu predstavu, aké zložité je prejsť z totality k demokracii. Je to ťažká robota, skutočne ťažká robota. My si už niekedy myslíme, že to je samozrejmosť. Slováci či Rusi vedia, aké je to ťažké. A zistia to aj Iračania. Nemôžeme pritom zabudnúť, že cesta k demokracii bola zložitá aj v našom prípade. Condi ma upozornila, že na Slovensku budem v krajine, kde sme svedkami nástupu skutočnej demokracie.
S prezidentom Putinom sa už dobre poznáte, obaja ste však v druhom funkčnom období. Zmení sa niečo alebo budete v Bratislave pokračovať tam, kde ste skončili?
"Na osobnej úrovni to vnímam ako pokračovanie. V osobnom vzťahu nepotrebujeme nový začiatok. Poznáme sa a to mi dovoľuje, aby som bol úprimný, aby som mu povedal, keď s ním nesúhlasím. Vladimir urobil niekoľko rozhodnutí, na ktoré sa ho chcem opýtať. Vo veľmi súkromnej atmosfére chcem zistiť, prečo urobil, čo urobil."
O čom budete s Putinom hovoriť?
"Je toho dosť, od energie cez zbrane hromadného ničenia, obchod až po Irán. Vladimir má v tejto oblasti vplyv a zhoduje sa s našimi priateľmi v Európe, že Irán by nemal mať jadrové zbrane. To je spoločný cieľ. Nemôžeme dovoliť, aby sa Irán pokúšal rozdeliť Spojené štáty a Európu alebo Európu a Rusko, alebo Rusko a Spojené štáty. Musíme hovoriť jednotným hlasom."
Prečo sa však nepridáte k Francúzsku, Británii a Nemecku, ktoré s Iránom o jadrovom programe rokujú?
"My sa na tom podieľame. Sme členom Medzinárodnej organizácie pre atómovú energiu. Irán sa však nemôže vyhovárať. Musia urobiť, to o čo ich žiada slobodný svet. Je to jasné: musia sa vzdať svojho jadrového programu. Spolupracujeme a podporujeme našich priateľov, ale Irán vie, čo má urobiť,, a v tom sa zhodneme aj s Francúzskom, Britániou a Nemeckom. Čo oceňujem."
Čo sa musí stať, aby sa prekonala zatrpknutosť vo vzťahoch medzi Európou a Amerikou? Stačí len hovoriť o
hojení rán?
"Pekné slová sú pekné, ale skutky sú dôležitejšie ako slová. Ja osobne však necítim zatrpknutosť. Viem, že svet sleduje vzťahy medzi Amerikou a Francúzskom, a hovorí sa o rozporoch s Európou. Ja však nemám pocit, že by Spojené štáty boli od Európy odtrhnuté. Viem, mali sme rozličné názory, a v prípade Iraku to boli veľké rozdiely. Teraz však rozdiely môžeme dať bokom a pohnúť sa vpred, kde môžeme spolupracovať. Zaujímavé je, že aj doteraz sme spolupracovali v Haiti, v Afganistane. A teraz máme veľkú príležitosť šíriť demokraciu na Blízkom východe, v Libanone. Chcem povedať, že môžeme spolupracovať a budeme spolupracovať. Skutky, ktoré bude svet vidieť, budú podľa mňa viesť k tomu, že Francúzsko a Spojené štáty budú spoločne bojovať za demokraciu a slobodu."
Vzťahy medzi Nemeckom a Amerikou označili niektorí ľudia za otrávené. Teraz idete do Mainzu, kde bol pred 16 rokmi váš otec, a bolo to gesto, ktoré malo ukázať, že Nemecko je spojenec. Zdá sa akoby medzitým ubehli veky.
"Áno, zdá."
Čo očakávate od Nemecka? Ako sa môže zmeniť tento vzťah, ktorý bol v poslednom čase taký zložitý?
"Je to podobné ako v prípade Francúzska. Veľa ľudí sa
na to pozerá len cez Irak, nevšímajú si však oblasti, v ktorých spolupracujeme. Vymieňame si spravodajské informácie, nemecké orgány, napríklad, zatkli niekoľko ľudí z al-Káidy. Nemci sú v Afganistane a na rozdiel od mnohých v Nemecku verili, že každý má právo byť slobodný. Aj Afganci, o ktorých niektorí hovorili, že sú spiatočnícki, že demokracia nie je nič pre nich. Moja cesta do Európy bude dobrou príležitosťou ukázať, že je toho podstatne viac, čo nás spája, ako rozdeľuje. Chceme dobré vzťahy. Ako v každom vzťahu, aj tu sú lepšie a horšie časy. Teraz je šanca hovoriť o veciach, ktoré nás spájajú."
Ktoré to sú?
"Irán. A to hneď v dvoch bodoch. Po prvé, v tom, že musíme zaistiť, aby Irán nemal jadrovú zbraň, a po druhé v tom, že Irán nemôže byť sponzorom teroru. Zhodneme sa na Libanone, Sýrii a tiež na potenciálnom mieri medzi Izraelom a Palestínčanmi. Európski lídri vedia, že svoju úlohu v tom majú Spojené štáty, a ja viem, že svoju úlohu má aj Európa. Prvou významnou úlohou pre Európu bude marcová konferencia v Londýne. Bude to príležitosť pre Palestínčanov, aby počuli, že svet im pomôže budovať demokratický štát."
Myslíte si, že je to reálne?
"Môj názor je, že tu nikdy nebude dlhotrvajúci mier, kým Palestínčania nebudú mať demokraciu. A s európskymi lídrami sa o to môžeme pričiniť. Je to na dosah. Povedal som to už v správe o stave únie a zopakujem to aj v prejave v Bruseli. Nehovoril by som to, keby som tomu naozaj neveril. Nový palestínsky líder Mahmúd Abbás ukázal guráž a tá je pri snahe o mier potrebná. A tvrdo na tom pracuje aj Izrael."
Jedným z kľúčových momentov vašej návštevy v Európe bude stretnutie v Európskej komisii. Mnohí Európania by radi videli Európsku úniu ako protipól Ameriky. Čo si o tom myslíte?
"Chceme, aby bola únia úspešná. Je to náš dôležitý partner, špeciálne v obchode. Takže, keď bude Európa schopná efektívnejšie hýbať cez hranice peniazmi, tovarom a pracovnou silou, bude z toho profitovať aj Amerika."
Čo si myslíte o Európskej ústave?
"Stojí za to pozrieť sa, ako sme my rozbiehali federálny systém, aby bol vyvážený a férový. Netvrdím, že to je úplná paralela s tým, čo sa deje teraz v Európe. Aj európske štáty sa však snažia nájsť systém, ktorý bude spravodlivý a bude nechávať priestor na suverenitu zainteresovaných krajín. Je to ťažká úloha. Vždy, keď sa stretnem s európskymi lídrami, tak sa ich na to pýtam. Fascinuje ma politiká integrácia. Som však súčasne dostatočne múdry na to, aby som nekomentoval Európsku ústavu, pretože sa ma to vôbec netýka. Jednoducho, bola to taká dlhá odpoveď, ktorou som chcel len povedať, že to nebudem komentovať. Musím však priznať, že ma fascinuje, ako môžu byť integrované do väčšieho celku také suverénne národy a staré kultúry, ako je tá francúzska alebo britská."
Ako vnímate silnú Európu?
"Sme spojenci, spájajú nás rovnaké hodnoty, ktoré podporujeme, a preto sa nemôžeme báť silného partnera. Je dobré mať silného partnera."
Hovoríte o aliancii. Nemecký kancelár Gerhard Schröder prednedávnom povedal, že NATO už nie je miestom, kde sa koordinuje a rokuje o hlavných problémoch jej členov.
"Nesúhlasím. NATO je podľa mňa živé. Je to živé spojenectvo a my ho udržíme silné. Budem s ním o tom hovoriť, čo tým presne myslel. NATO je totiž veľmi dôležité. Fungovalo to v minulosti a bude to fungovať aj v budúcnosti."
Nepotrebuje však NATO skutočne inštitucionálnu zmenu?
"Nie som si istý, čo to má presne znamenať. Ak hovoríte o tom, že by sa NATO malo stať efektívnejšie, aby bolo schopné reagovať na hrozby, potom áno. Reforma NATO. A o tom sa aj rokuje. Ale ak hovoríte o nahradení... Potom musím zopakovať, že NATO je živé, je nevyhnutné a dôležité na udržanie mieru."
Celý svet je zvedavý, či bude druhé obdobie prezidenta Busha iné. Je možné, že ten známy priamo hovoriaci Texasan bude teraz menej priamy?
"Američanom som povedal, že v druhom období budem s priateľmi a spojencami pracovať na šírení slobody a mieru. Verím v to. Verím, že každá duša si zaslúži byť slobodná. A verím aj v to, že šírením slobody je svet bezpečnejší. Je to lekcia, ktorú poznáme z Európy, a mohol by to byť aj prípad Blízkeho východu. Budeme spolupracovať a ja budem priamy. Neviem si predstaviť, ako môžete hovoriť s ľuďmi, keď nie ste priamy. Mám obavy z lídra, o ktorom neviem, čomu verí, pri ktorom musia všetci hádať, domýšľať si. Myslím si, že je správne hovoriť ľuďom: toto si myslím, ako môžeme spolupracovať? Iba, keď je všetko jasné, môžeme dosiahnuť veľké veci."
Condoleezza Riceová upútala pozornosť, keď povedala, že teraz je čas na diplomaciu. Prečo to teraz môže byť podľa vás iné?
"Ťažká robota posledných štyroch rokov nám teraz umožní, aby sme slobodu šírili mierovejšou cestou. To predsa všetci chceme. Nemôžeme to však urobiť sami. A to bude moje posolstvo v Európe. V druhom období by som asi však mal lepšie vysvetľovať naše spoločné ciele a to, že keď budeme spolupracovať, máme väčšiu šancu dosiahnuť ich. Napríklad, našu bezpečnosť. Viem, že obavy z teroru nie sú a nebudú rovnako veľké, dúfam však, že sa zhodneme, že proti nám stojí ideológia, ktorá je skutočná a nenávistná. Musíme sa tej temnej vízii postaviť. Ak to neurobíme, zanecháme problémy našim deťom a vnúčatám. Teraz je správny čas konať."
Matúš KOSTOLNÝ, Washington
(krátené a redakčne upravené)
dať do rámca
Sedel rozvalený v koženej stoličke, nohu mal preloženú cez nohu a celý čas žartoval. Kovboj v Bielom dome. George Bush sa 45 minút venoval piatim európskym novinárom. Medzi nimi bolo aj SME.
Bol uvoľnený a žoviálny. Gestikuloval, smial sa. Všetkých oslovoval krstným menom. V malej miestnosti, ktorá nesie meno po prezidentovi Theodorovi Roosveltovi a ktorú zdobí jeho vyznamenanie za chrabrosť v americko-španielskej vojne a Nobelova cena mieru, pôsobil až neuveriteľne ľudsky a normálne. Zrazu to bol seriál Západné krídlo v realite.
Pred sebou mal pohár s kokakolou. V jednom momente sa napil a do úst si vtiahol aj kocku ľadu, ktorú potom rozhrýzol. Akoby vonku nebolo pár stupňov pod nulou. Pritom o zime hovoril niekoľkokrát. Opakoval, že v Bratislave čaká tuhú zimu a on je teplomilný človek. Odchovaný na horúcom texaskom juhu.
Počas rozhovoru bol pri prezidentovi šéf komunikačného odboru Dan Bartlett, poradca pre národnú bezpečnosť Steve Hadley a hovorca Scott McClellan. Prišli z dverí, za ktorými je asi preslávená Oválna pracovňa.
Celý rozhovor mal napriek tomu pod kontrolou len on. Ostatní traja muži nepovedali ani slovo. Prezident jasne určoval, kto sa bude pýtať, a sám sa aj rozhodoval, na čo vlastne odpovie.
Po trištvrte hodinke buchol do stola, postavil sa a rad za radom všetkým podal ruku. Kolega z britského denníka Daily Telegraph vtedy z igelitového vrecka vytiahol dve detské knihy a požiadal ho, či by ich nemohol aj s venovaním podpísať pre jeho dve deti. Šesťročný syn je vraj jeho veľký fanúšik, čo v Európe nie je akurát zvykom.
"Napíšte, že pre Munga," hovorí Alec, ktorý je stálym spravodajcom vo Washingtone.
"Mungo, aké to je meno?" pýta sa Bush.
"Škótske."
"Predstavte si, že by som sa volal Mungo Bush," baví všetkých prezident a podpisuje aj druhú detskú knižku.
Ešte raz sa zastaví a začne hovoriť, o tom ako 14-ročný chalan jedno leto pracoval v Škótsku. "Pracoval som u jedného farmára na ovčej farme. Raz na farme zastavil autobus s americkými turistami. Pani s texaským prízvukom na mňa ukázala a povedala: aký malý škótsky chlapec. Zahryzol som si do jazyka a nechal ich v tom."
Potom sa už naozaj otočil a odišiel. Štyridsaťpäť minút s americkým prezidentom sa skončilo, odovzdať preukaz pre návštevy, rýchle sa zbaliť a vrátiť sa za plot na ulicu.
Štyridsaťpäť minút trvá jedna časť seriálu Západné krídlo. V televízii sa za ten čas stane podstatne viac, na živo je však predsa len naživo.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
