kompetentní sa snažia pre bezchybný vzdelávací proces robiť maximum (aspoň teda dúfajme).
Je verejným tajomstvom, že žiaci a študenti na školách sa niektoré predmety učia z nevyhovujúcich učebníc. Postupom času však z ministerstva školstva SR prichádzajú pozitívne informácie o tvorbe nových učebníc, a tak majú žiaci a učitelia aspoň trochu dôvodu na radosť. Keď však učebnica dôjde, neraz sa zničí ešte skôr ako tá stará... Učebnice ktoré sú iba lepené totiž toľké opotrebenie jednoducho nevydržia a rozpadnú sa už po 4 rokoch používania.
Aj napriek pozitívnemu trendu, že z času na čas uzrie svetlo sveta nejaká tá nová knižka, najhoršia situácia je už niekoľko rokov v dejepise. Je zaujímavé, že od začiatku samostatného Slovenska nevznikla žiadna učebnica mapujúca obdobie po druhej svetovej vojne. Situáciu sme zisťovali na riaditeľstvách niektorých stredných škôl v Košiciach: PhDr. Ľubomír Sobek, riaditeľ Gymnázia Alejová 1, Košice a zároveň dejepisár: "Dejepisné učebnice existujú len pre prvý a druhý ročník gymnázia. Učebnica pre tretí ročník neexistuje. K dispozícii máme len dočasné učebné texty od autorov Kováč a Lipták, ktoré však fungujú už 15 rokov a napísané nie sú tiež najšťastnejšie... Doteraz nebol nikto schoný napísať jednu normálnu učebnicu novodobých dejín, existujúce učebné texty idú len do roku 1948 v našich dejinách a vo svetových len do konca druhej svetovej v 1945. Obdobie po roku 1945 v žiadnych učebniciach nie je zmapované." Ako sa vyjadril na margo maturity a prípravy študentov na ňu, veľký problém v tom nevidí. "Problém je akurát v tom, aby sa stihli rozobrať všetky maturitné otázky. Času je málo a ak učiteľ nemá seminár kvôli nízkemu počtu prihlásených žiakov (minimálne 12, pozn. red.), na hodinách nestíha preberať učivo kvôli zdĺhavému diktovaniu poznámok, vznikne problém hlavne kvôli tomu, že žiaci sa doma nemajú z čoho učiť." Ako však riaditeľ Sobek podotkol, verí, že maturanti to zvládnu, pretože záujem o dejepis majú.
Problém "neexistencie učebnice" nie je jediný. Aj učebníc, ktoré sú, nie je dostatok. Ako sa vyjadrila Mgr. Ivana Antoniová, zástupkyňa riaditeľa na Gymnáziu Milana Rastislava Štefánika, "situácia s učebnicami je kritická. Na našej škole to dokoca riešime tak, že niektoré učebnice dejepisu si dokonca požičiavame z Gymnázia na Trebišovskej. No a tretiaci sa učia z materiálov, ktoré im okopírujeme, odporúčame alebo im diktujeme poznámky. Bez učebnice to inak nejde. Objednávky na ministerstvo síce stále posielame, nič sa však zatiaľ nedeje." Ako nás o situácii na Gymnáziu Šrobárova v Košiciach informovala jeho riaditeľka PhDr. Jana Teššerová, "učebníc je skutočne málo. I keď učebnice pre prvý a druhý ročník existujú, nie je ich požadovaný počet. Kolegovia dejepisári mi dokonca tvrdili, že sú v nich chyby, ktoré musia korigovať. A čo sa týka tretieho, ročníka, tak tam učebnice nemáme vôbec. Kedysi boli síce učebnice od autorov Lipták-Kováč, ale tie boli napísané zle a už je ich úplné minimum. Takže tak ako všetci ostatní, aj my učíme bez učebníc."
O vysvetlenie, ako môže niekoľko rokov trvať táto patová situácia sa vyjadril Branislav Kužela, tlačový tajomník Ministerstva školstva SR: "Školy majú k dispozícii učebnice pre 1. a 2. ročník. Chýba učebnica pre 3. ročník. Učebnica mala podľa plánu byť k dispozícii už v roku 2003. Tvorba učebníc dejepisu pre gymnáziá sa ukázala ako veľmi náročná. Učebnice vznikajú na základe konkurzu z roku 1997. Podľa pôvodného harmonogramu mala byť učebnica pre 1. roč. vydaná najneskôr v r. 1999 a postupne ďalšie ročníky. Po konkurze sa určili dva autorské kolektívy, ktoré mali napísať dva samostatné alternatívne kurzy dejepisu pre gymnáziá a učiteľ by si mohol vybrať, z ktorého chce učiť. Prvý kolektív učebnicu nenapísal. Druhý kolektív postupuje oveľa pomalšie ako sa pôvodne predpokladalo. Dnes je rukopis učebnice pre 3. roč. - Národné dejiny upravený po lektúrach. Rukopis vznikol v r. 2003. Obsah bol však spracovaný tak náročným spôsobom, že sa musel vrátiť na kompletné prepracovanie. Učebnica by mala vyjsť v tomto roku."
Tlačového tajomníka sme sa takisto opýtali, či bude Ministerstvo školstva sankcionovať prihlásený autorský kolektív, ktorý učebnicu nedodal. Ako Kužela uviedol, "Sankciou pre autora už je aj to, že spracoval ponuku napísal časť textu (ukážka spracovanej kapitoly v stanovenom rozsahu je potrebná na predloženie koncepcie učebnice na konkurz ministerstvu - pozn. red.), ale keďže dielo nedokončil, nedostane honorár. Sankcia však nevyrieši absenciu učebnice. V každom prípade napísať učebnicu znamená vedieť to urobiť, mať dostatok tvorivých schopností a to sa nedá vynútiť."
Existujú tri úrovne učebníc dejepisu spracúvajúce históriu od praveku až po súčasnosť. Jednotlivé úrovne sa líšia hĺbkou záberu preberaného obsahu. Prvá úroveň sú učebnice pre základnú školu, kde sa vyučuje dejepis od 5. ročníka. Školy majú k dispozícii kompletné učebnice pre 5. - 9. roč. vrátane Dejepisných čítaniek. Druhá úroveň sú učebnice pre SOŠ a SOU. Ide o stredné odborné školy, v ktorých sa vyučuje dejepis s nižšou dotáciou vyučovacích hodín. Školy majú k dispozícii kompletný kurz dejepisu pre všetky ročníky. Tretia úroveň sú učebnice pre gymnáziá. Ide o stredné všeobecnovzdelávacie školy, v ktorých sa dejepis vyučuje s vyššou dotáciou hodín ako v stredných odborných školách.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
