vysedeli, či aspoň dodatočne prečítali. Z ozveny, ktorá ešte hučí a prežije aj summit v Bratislave, nie je jasné, či sme počuli úvod do novej etapy transatlantických vzťahov, alebo novú formu so starým, resp. mierne vynoveným obsahom.
Evidentné je, že interpretácie naďalej odrážajú delenie na "starú" a "novú" Európu, ktoré mal Bush práve týmto prejavom definitívne poslať do zabudnutia. To znamená asi toľko, že napr. francúzske a nemecké hodnotenia sú viac skeptické, kým napr. poľské a britské (sprava) viac optimistické. Čiže obsah sa nevymanil z kontextov, ktoré mu predchádzali; každý si z reči vybral signály sebe blízke či sympatické.
Chcelo by to asi vedieť, ktoré dôrazy mienil ako silnejšie a ktoré ako slabšie samotný Bush. Možno v Bratislave čosi prezradí priateľovi Dzurindovi. Spor nie je v tom, že Bush prejavil vôľu po uzmierení a navrhol začať novú éru; sporné je, či pri pretrvávajúcich rozdieloch v základných pohľadoch skutočne môže platiť, že "USA a Európu nič nerozdelí". Vydrží svet fungovať tak bezkonfliktne, aby nedal dôvod? Prečo sa Bush nezmienil v prejave ani jednou vetou o Číne? (EÚ chce zrušiť zbrojné embargo). Nemal problém, naopak, venovať značný priestor Blízkemu východu, kde idú veci teraz dobre (teda dobre ako dobre - vzhľadom na nedávnu minulosť).
Môžeme filozofovať koľko chceme, ale bruselskú reč najmocnejšieho muž planéty otestuje až život. Platí kľúčový spor v paradigme - aj v Bruseli zdôraznil Bush neokonzervatívny koncept "šírenia slobody a demokracie", z ktorého Chiracovi so Schröderom naskakujú vyrážky. Oni sa vidia vo svete 70-tych a 80-tych rokov, keď sa rovnováha a svetový mier utľapkávali vo vzťahoch NATO-Varšavská zmluva (VZ), pričom skrachovanú VZ v dnešnom pláne nahradzuje EÚ a z NATO by malo byť USA. Preto chcú NATO rozobrať. (Schröder to minulý týždeň už úplne podrobne popísal, keď povedal, že "ťažisko koordinácie" by sa malo preklopiť z NATO do roviny EÚ-USA).
Toto sú témy, ktoré poskytujú nové námety a živobytie analytickým dielňam možno aj na rok (teda pokiaľ Bush nestratí trpezlivosť s Iránom). V Bratislave medzitým dokončili renováciu Hradu a po tlačovom stredisku na Inchebe už včera blúdili desiatky novinárov. Slovensko naozaj takúto udalosť ešte nevidelo a treba držať palce, aby z toho nevypálil nejaký hrozný malér. Kvapka obáv nikdy škodiť nemôže; práve na tlačovom už vznikli nejaké zmätky, niektoré akreditované rádiá vraj nezohnali linky. No - 1600 novinárov pokope sme na Slovensku ešte fakt nevideli. Nemáme s takým megapodujatím skúsenosti a ani príliš dôvery v rôzne bezpečnostné zložky.
Summit Bush-Putin je skutočne zviditeľnenie par ecellance a bolo by tristné a bizarné urobiť si zbytočnú hanbu nejakým zlyhaním organizácie. V porovnaní s inými summitmi - napr. NATO v Prahe - to majú naši pritom značne uľahčené; antiglobalistov a anarchistov nikde. Nepricestovali ani z Talianska či odinakiaľ, zaliezli do dier, ani najať sa nedajú. Zišli by sa aspoň dvadsiati - len ako folklór, aby sme nevyzerali celkom ako z iného sveta. Lebo fakt je, že ak summit prebehne úplne bez pouličných cirkusov, tak Slovensko do dejín vstúpi už určite: Posledných desať rokov nebola udalosť porovnateľného rozmeru, kde by nelietali aspoň dlažobné kocky. Slovo do bitky je, že ľavičiarov už vec vážne trápi a líder Chmelár sa v SME nechal počuť, že cítia hanbu... No - lepšie sa teraz báť ako sa potom zľaknúť.
Kukan má iné starosti. V sobotňajšej tlači sa opýtal, že "kde zostali slovenskí intelektuáli"? Mohli by sme zavtipkovať, že na pracovných raňajkách s Dzurindom, ale jeho pointa je iná: Vraj sa na Slovensku zaoberáme len témami ako koľko summit bude stáť, protokol hostí, kto s kým sa stretne (resp. nestretne), aké bude menu, a pod. Ale ešte sa nestretol v médiách s úvahou, že "čo vlastne chceme týmto dvom mužom povedať". Kukana teda mrzí absencia hlbšej verejnej diskusie. A má pravdu - skoro. Nie je totiž jasné, prečo by témy do diskusie Gašparoviča a Dzurindu s Bushom a Putinom mali dodávať novinári a intelektuáli. Zásadný omyl ministra je v neuvedomení si toho, že práve politici by mali načrtnúť obsah a potom ho posunúť na diskusiu. Kukan dva mesiace mlčal a dva dni pred summitom sprchuje médiá a okolie, že si pletú summit so SuperStarom.
Ak ste chceli čítať niečo aj o vízach, tak v tomto komentári už nebudete. Kukan tvrdí, že vzťahy s USA by sa vízovou otázkou nemali vôbec pomeriavať. Akoby už vopred tušil, že Bush nesľúbi viac, len toľko, čo už vieme - že upozorní na problém Condoleezu Rice, ktorá sa bude snažiť. Kauza víza je však veľmi dobrá, lebo v nej existuje len pozitívne prekvapenie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
