Vesmírne teleskopy zhotovili snímky vyvíjajúcich sa planetárnych systémov

Vesmírne teleskopy SST a HST, ktoré na obežnú dráhu okolo Zeme vypustila americká kozmická agentúra (NASA), poslali do svojich pozemných riadiacich

centier doteraz nevídané snímky prašných planetárnych úlomkov, krúžiacich okolo hviezd, ktoré majú podobnú veľkosť ako naše Slnko.

Teleskop SST (Spitzer Space Telescope, čiže Spitzerov vesmírny teleskop) po prvý raz objavil prachové disky okolo "zrelých" hviezd, o ktorých je známe, že okolo nich obiehajú planéty. Teleskop HST (Hubble Space Telescope, čiže Hubbleov vesmírny teleskop) urobil doteraz najpodrobnejšiu snímku jasnejších diskov, krúžiacich okolo oveľa mladšej, Slnku podobnej hviezdy. Tieto snímky dokumentujú proces, ktorý prebehol aj pri formovaní našej Slnečnej sústavy, od jej chaotického, prašného počiatočného štádia až po dnešný usporiadaný stav. "Mladé hviezdy majú veľkú zásobu materiálu na stavbu planét, staršie iba jeho zvyšky. Hubbleov teleskop videl zásobníky materiálu, Spitzerov už iba zvyšky. To demonštruje ako sa oba teleskopy dopĺňajú," povedal dr. Charles Beichman z Jet Propulsion Laboratory (Laboratórium prúdového pohonu), ktoré riadi činnosť Spitzerovho teleskopu. Mladá hviezda, ktorú pozoroval Hubbleov teleskop, má vek medzi 50 250 miliónmi rokov. To je teoreticky dostatočný vek na vytvorenie plynových planét, ale krátky vek na vytvorenie "skalnatých" planét, podobných našej Zemi. Takéto planéty sa ešte okolo tejto mladej hviezdy môžu vytvoriť. Vek šiestich starších hviezd, ktoré študoval Spitzerov teleskop, je v priemere 4 miliardy rokov, čo je približne toľko, ako je vek Slnka. Vie sa o nich, že okolo nich krúžia plynové planéty, pričom sa nevylučuje prítomnosť planét zemského typu. Doteraz sa disky s planetárnymi úlomkami okolo hvizd podobných Slnku pozorovali len zriedkakedy, pretože tieto disky sú veľmi malé a matné. "Snímka z Hubbleovho teleskopu je doteraz najkvalitnejšou snímkou odrazeného svetla z disku, krúžiaceho okolo hviezdy s hmotnosťou Slnka. Snímka v podstate ukazuje jednu z možných minulostí našej Slnečnej sústavy," povedal dr. David Ardila z baltimorskej univerzity Johna Hopkinsa. Disky s úlomkami, krúžiace okolo starších hviezd, ktoré majú rovnakú veľkosť a rovnaký vek ako naše Slnko, sa dajú ešte ťažšie objaviť. Tieto disky sú desaťnásobne až stonásobne tenšie ako disky okolo mladých hviezd. Odhalili ich až veľmi citlivé infračervené detektory Spitzerovho teleskopu. "Spitzerov teleskop po prvý raz potvrdil priamu súvislosť medzi planétami diskami. Teraz môžeme študovať túto súvislosť," povedal dr. Beichman. Tieto štúdie budú mať veľký význam pre návrh nových vesmírnych teleskopov, ktorých hlavnou úlohou bude vyhľadávanie extrasolárnych planét, teda planét, krúžiacich okolo inej hviezdy než je naše Slnko. Pôjde o ďalekohľady Terrestrial Planet Finder (vyhľadávač terestriálnych planét) a Space Interferometry Mission (vesmírna interferometrická misia). Terestriálne planéty "skalnatého" typu, podobné našej Zemi, vznikli z veľkých oblakov prachu, obopínajúcich mladé hviezdy. Častice prachu sa zrážali a takpovediac zliepali, až kým (za priaznivých podmienok) nevznikla planéta. Niekedy sa vytvárajúce sa planetárne telesá (planetesimály) zrazili a rozpadli, pričom zvyšky po týchto kolíziách sa sformovali do masívnych diskov. Tieto disky a postupne vyprázdnili, pričom časť zvyškov sa usadila v menších a stabilných diskoch. Príkladom takéhoto disku je tzv. Kuiperov pás v našej Slnečnej sústave.