ružovučka vyspinkal v Carltone - čaká ho dnes veru ťažký deň. Slovensko prežíva najvýznamnejšiu politickú udalosť svojej existencie.
Čo sa dá čakať a čo nás neminie? Rýchle stretnutie Busha s Gašparovičom je povinná jazda: hlava USA nemá čo vecne riešiť so slovenským prezidentom, ktorý je bez exekutívnych právomocí. Ešte aj formálny ráz rozhovoru naráža na problém - Gašparovič je jeden z mála štátnikov, ktorý neovláda angličtinu. Isteže, oficiálne rozhovory sa vedú cez tlmočníkov, ale treba vedieť, že ak sa dvaja dokážu dorozumieť, nezvykne sa prekladať otrocky všetko, len háklivé formulácie. Tlmočníci fungujú ako "poistka", keby vzniklo nejaké nedorozumenie. Gašparovič je jazykovo hendikepovaný a - hendikepovaní sú preto v tomto zmysle aj jeho voliči (i nevoliči). Neovládať na tejto úrovni angličtinu je jednoducho diskvalifikácia. Medializované témy debaty Gašparovič-Bush (medzinárodný terorizmus, Ukrajina, víza USA a pod.) sú preto úplne nezaujímavé. Miesto nich by mohli byť napr. aj SuperStar, Britney Spears a výluka v NHL...
Isteže, ani pár Bush-Dzurinda nebude produkovať senzácie. Aktéri sú rôznej politickej váhy. V pláne je ale optimistické komuniké v kauze amerických víz. Bude to asi proces postupného zmäkčovania, s výhľadom zrušenia v roku 2007. Netreba sa hneď klaňať Dzurindovi, tlak na USA je silný už z celej strednej Európy a údajne i Bruselu. Dzurinda na oplátku - pravdepodobne - sľúbi Bushovi ďalšiu pomoc SR pri "šírení slobody a demokracie". Pričom sa dá očakávať i potvrdenie záväzku "strategického partnerstva", oslabené jednou vetou premiéra o oddanosti "spoločnej európskej zahraničnej politike". Azda bude ešte prekvapenie navyše - možno v tematickom okruhu "americké investície" (hoci toto je agenda pod rozlišovacou schopnosťou George Busha). Celkom iste uvidíme nejaký propagandistický prídavok; Bush by napríklad mohol povýšiť Dzurindu na jedného z najlepších priateľov (a pozvať ho k sebe na ranč - to by bola senzácia. Fico s Martinákovou by dostali infarkt.) Alebo čosi podobné. Ale vážne: Hoci je to najmä divadlo, dobré vzťahy s USA sú veľký bonus tejto vlády a veru aj premiéra osobne.
Rokovania s Putinom, kde už príde k slovu aj Hrušovský (k Bushovi sa nedostal), môžu byť - paradoxne - vecnejšie. Nielen preto, že Gašparovič "gavarít pa rúski", ale z dôvodu, že s Ruskom máme reálne otvorené problémy. V posledných dňoch sa medializovala najmä kauza Transpetrolu, kde znárodnený Jukos drží 49 percent akcií. Presne toto však údajne predmetom rokovaní byť nemá. Ale situácia môže byť aj iná, len sa neventiluje, aby prípadný neúspech nešpatil víťazný dojem zo summitu... Pripomeňme, že asi pred mesiacom Pavol Rusko (minister) razantne agitoval za späťkúpenie ruského podielu...
Väčšia mediálna aféra ako Transpetrol sú ľudské práva v Rusku (štáte). Gašparovič a Dzurinda otázku otvoriť neplánujú. Hrušovský sa zatváril, že azda aj áno. No - je absolútne nesporné, že Putinovi sa musí pri každej príležitosti pripomínať, že výtržnosti (Čečensko, podmienky vo väzniciach, zmiznuté osoby, médiá), ktorých sa dopúšťa, sú neznesiteľné a vyraďujú ho už aj z kategórie neliberálnych demokratov. Na strane druhej je malá pochybnosť; keby Putin nesúhlasil s americkým návrhom, aby bol tento summit v Blave, tak by tu proste nebol a Slovensko by prišlo o obrovské imidžové zisky, ktoré ho neminú. Akýsi morálny dlh voči Putinovi, že dovolil presláviť Bratislavu po celej zemeguli, teda existuje. Keby bola aspoň nádej jedného promile, že si Putin vezme k srdcu slovenské dohováranie a po návrate povolí milimeter z neznesiteľných pomerov, tak isteže mu treba hučať do hlavy. Ale kde je to promile...
Nádej, aspoň minimálnu, nie je naivné čakať azda od summitu Putina s Bushom. Predohra, ktorú sme z americkej strany videli, zakladá domnienku, že v kauze porušovania základných slobôd Putin ešte pod takým tlakom, pod akým sa ocitne v Bratislave, nebol. Nie je preto vylúčené, že sa rozídu v zlom. To by nepoznačilo len následné rozhovory Putina so slovenským ústavným triom, ale predovšetkým medzinárodnú situáciu. Na dlhé mesiace. Navyše, padla by aj tzv. bratislavská dohoda, o ktorej bližšom obsahu síce nikto nič netuší, ale Eduard Kukan dúfa, že práve takýmto dokumentom urobia Vladimír a George Bratislavu navždy pamätnou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
