spoločnosti a s označovaním hraníc pôdy sa stretávame už u Etruskov, ktorí žili na Apeninskom polostrove v 9. - 2. Storočí pred n. l. Riadili sa pritom zákonom a jeden z nich hovorí: "More bolo oddelené od zeme a pretože Jova (Tinia) najvyšší boh im zveril zem do vlastníctva, určil im, aby zem bola vymeraná a hranice medzi poliami presne vymedzené a označené." Pretože poznal chamtivosť ľudí súvisiacu s vlastníctvom pôdy, prikázal: "Ten, kto sa ich dotkne, alebo nimi pohne s cieľom rozšírenia svojho majetku na úkor zmenšenia majetku niekoho iného, bude za tento zločin prekliaty bohmi. Ak to urobia otroci, upadnú ešte do väčšej poroby. Ak sa toho dopustia slobodné osoby alebo ich pán, nech je jeho rodina ihneď vyhladená a celé pokolenie vyhynie." Bol to tvrdý a nemilosrdný zákon, ale ani tie ďalšie neboli zhovievavejšie.
História nám zanechala len veľmi málo poznatkov o tom, ako sa upravovalo vlastníctvo pôdy medzi kmeňmi, rodmi a podobnými zoskupeniami na našom území do vzniku Uhorska. Istotne platilo právo silnejšieho a vzájomná dohoda. Až v 12. - 14. storočí sa začali tvoriť metácie, t. j. vymedzovanie a ohraničovanie usadlostí, chotárov a pozemkov, na čo sa využívali predovšetkým prírodné útvary - rieky, potoky, skalné útvary, lesy, kopce, stromy a pod. Existuje mnoho takýchto príkladov, ale nebudem sa tým zaoberať.
Podobným spôsobom sa určovali hranice pozemkov zemepánov, ktoré sa neskoršie často spochybňovali a viedli ku sporom. Príklad rodových sporov poznáme z literárnej tvorby Hany Zelinovej v tvorbe "Alžbetin dvor". Krádež a narušenie vlastníctva pôdy sa vtedy kruto trestalo najmä za arpádovských kráľov, ale aj v neskoršom období.
Významný medzník v regulácii pozemkových vzťahov medzi zemanmi a poddanými sa udial pri urbárskej regulácii od roku 1767 - 1772 za panovania Márie Terézie. Zaviedla sa aj jednotná úprava poddanských vzťahov v Uhorsku v snahe ochraňovať poddaných, ale aj pre zvýšenie účinnosti samotného poľnohospodárstva. Vytvoril sa presný súpis pôdy a poddaných a stanovila sa aj veľkosť poddanskej usadlosti. Stanovili sa aj práva, povinnosti pre obidve zúčastnené strany. Vlastnícke vzťahy sa vtedy nemenili, len sa spresňovali a v tejto podobe potom pretrvávali až do zrušenia poddanstva v Uhorsku. Ak došlo k porušeniu vzťahov k pôde, to potom riešili župné zhromaždenia a v niektorých prípadoch aj prostredníctvom cisára a neskoršie súdnou cestou.
S nástupom tereziánskeho obdobia nastal v krajine prudký rozvoj kartografie a zememeračstva. Zostavovali sa mapy Uhorska, chotárov v zmenšenom pomere k povrchu zemskému. Po zrušení poddanstva v r. 1848 menili sa spoločenské pomery a vlastnícke vzťahy k pôde v Uhorsku. Z poddaných sa stávali slobodní roľníci a vlastníci pôdy. Znova nastala požiadavka zlepšiť usporiadanie pôdneho fondu - komasácie. Časť pôdy prechádzala na šľachtu - veľkostatkárov, časť na roľníkov a časť do obecných urbariátov. Zavádzala sa aj presnejšia evidencia pôdy. Po skúsenostiach z banských a železničných kníh sa pri súdoch zriadila aj Pozemková kniha a postupne aj Pozemkové úrady. V Pozemkovej knihe sa zachytávala evidencia vlastníctva pôdy a ostatných nehnuteľností. Zápisy v Pozemkovej knihe sa takto nepretržite v nej prevádzali a ž do roku 1964. Potom zanikla a prestala plniť na 40 rokov svoje poslanie.
Rozdrobovaním pôdy na menšie kúsky vznikalo množstvo vlastníkov. Žiadalo sa zvýšiť starostlivosť pri vymedzovaní hraníc medzi pozemkami. K tomu sa vo veľkej miere využívali prírodné kamene - sadzence, ktoré ohraničovali susedné pozemky. Ich porušením dochádzalo často ku sporom a tie niekedy dokázali zruinovať nejedného sedliaka.
Zmeny v usporiadaní pôdneho fondu, ktoré nastali po Prvej Pozemkovej reforme v roku 1919 viedli k častým zmenám hraníc pozemkov. Podobne po roku 1945 a najmä po roku 1949, nástupom socializácie poľnohospodárstva sa rozorávali medze a znehodnotila sa tým aj dlhoročná práca v usporiadaní vlastníctva pôdy. Vytvárali sa väčšie plochy pre veľkovýrobu. Nastalo obdobie tzv. Hospodársko-technických úprav pozemkov. Odstraňovali sa medze a s nimi aj hraničné kamene. Začalo obdobie nového pohľadu na evidenciu pôdy cez centrálny riadiaci orgán poľnohospodárstva a podnikov. Zmenila sa náplň podniku Geografie a kartografie. Menili sa aj pozemky medzi katastrami a upravovali sa bývalé chotáre. Nastalo aj obdobie neporiadkov v evidencii pôdy.
Po roku 1990 nastali znova zmeny vo vedení evidencie pozemkov. Obnovila sa činnosť a vieryhodnosť Pozemkových kníh a Pozemkového úradu. Novú náplň dostali aj podnik Geodézie a kartografie spojenú so spresňovaním poriadku v pôdnom fonde. Znova sa vyskytujú mnohé nejasnosti a problémy na tomto úseku a často sú aj predmetom sporov na súdoch.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
