vedci dlhší čas a lož považujú za súčasť života. Podľa najnovších výskumov psychológ Gerald Yellison z univerzity v Južnej Karolíne hlavným dôvodom klamania a predstierania je pud sebazáchovy, snaha prežiť, zachrániť si kožu alebo imidž, povesť, ujsť pred ťažkosťami alebo nepríjemnosťami alebo získať niečo, čo by ináč nedostal. Ľudia klamú sebe a klamú o sebe. napríklad väčšina manažérov je v súčasnosti schopná stokrát denne sama sebe klamať, že sú schopní, výkonní, ctižiadostiví, spoľahliví, odolní voči stresu, tolerantní, alebo že takí chcú byť a že práve tieto vlastnosti sú pre človeka najdôležitejšie. Sú to veľké životné lži.
V každodennom živote v rodine, na pracovisku ide často o úplne nevinné, alebo takzvané biele, milosrdné lži. Sami ich hovoríme alebo prijímame ako pravdu. Čo považujeme za lepšie, keď sa nás priateľka, kamarát opýta, či mu pristane nový strih vlasov, účes, šaty - povedať pravdu, že je nemožný, alebo lož, ktorej uverí ako pravde, že mu to pristane? Prečo mu pokaziť náladu alebo prísť o priateľa? Napokon, kto z nás sám sebe neklamal, aby sa vyrovnal so sklamanou láskou alebo životným neúspechom? V knižke "Chvála lži" nemeckého antropológa Volkera Sommera sa dočítate, že lož a predstieranie môže mať zásadný význam pre prežitie - napríklad v prípadoch ťažko chorých ľudí. Prečo niektorým povedať pravdu o ich zdravotnom stave? To, čo sa prejavuje dnes ako pravda, môže dopadnúť o nejaký čas úplne inak. Nikto s istotou nevie, ako sa bude choroba vyvíjať a takzvaná pravda o tom, koľko mu ešte zostáva života, ho môže predčasne a zbytočne zabiť.
Väčšina klamstiev nie je dôležitá pre prežitie. Klameme, aby sme zakryli svoje omyly, chyby, nedostatky a to vraj až v 41 percentách, čo tvrdí maďarský autor knihy "Lož, korenie života" Peter Stiegnitz. To sú tie lži, ktoré hovoríme svojmu partnerovi alebo partnerke - "toľko som mal(a) roboty, nemohol som vybaviť, čo si chcel(a) a podobne. V 14 percentách ide o drobné spoločenské lži, ktoré uľahčujú spolunažívanie ľudí, keď napr. odmietneme pozvanie na návštevu, lebo cestujeme, už máme dôležitý dávno plánovaný program atď. Je to jednoduchšie, ako riskovať reakciu pozývajúceho, keby sme mu povedali pravdivo a jednoducho: "Prepáčte, neprídem". Skrátka, je neslušné neodôvodniť, prečo neprídeme a preto klameme. Zvyšok, teda polovicu lží hovoríme, aby sme druhých potešili, chválime obed, ktorý nám nechutí, perfektný účes, ktorý je strašný, sveter, ktorý jeho nositeľku rozširuje. Prečo by sme druhým neurobili radosť, nezvýšili ich sebavedomie?
Podľa Stiegnitzovho prieskumu muži klamú častejšie ako ženy asi o 20 percent, ale ženy klamú presvedčivejšie a chladnokrvnejšie. "Ženy klamú ináč" je názov knihy, v ktorej sa tvrdí, že ženy dokážu krásnou lžou povzbudiť mužské sebavedomie. Dokážu bez váhania klamať, ak to pomôže deťom, partnerovi alebo inému milovanému človekovi rodiny. Na rozdiel od mužov, ktorí sú ochotní klamať akokoľvek, ak ide o ich milenky alebo kariéru, teda zo sebeckých dôvodov, kým ženy bránia rodinu a priateľov.
Autor: som
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
