preventívnych dôvodov ani nebudeme spomínať. Aj keď sa kvôli nim zrekonštruovali záchody na hrade, asi to neboli nejakí významní ľudia, keď ešte aj ich priezviská upadli do zabudnutia po tom, čo od nás ufujazdili preč. Hoci zahraničný minister Kukan dúfal, že tí predražení prezidenti podpíšu u nás nejaké papiere, ktoré by sa dali nazvať Bratislavská deklarácia, bol značne falošným prorokom a do učebníc dejepisu sa žiaľ nedostaneme. Dá sa však súhlasiť s názorom, že kým sever Slovenska zasiahla uplynulý týždeň poriadna snehová kalamita, juhozápad našej krajinky zas prepadla kalamita rôznych prezidentov. Najviac vytešení boli z toho obyvatelia nášho hlavného mesta, ktorí sa nevedeli dostať do práce nie to, že autami alebo prostriedkami MHD, ale ani pešo! Vyše 200 z nich muselo dokonca vystúpiť z električky v polovici tunela pod bratislavským hradom, lebo ich k tomu vyzvali naši uniformovaní strážcovia zákona. Čo tam po tom, že taký kilometer museli prejsť takmer po tme, aby sa dostali na svetlo, prvoradé predsa bolo, aby náhodou neohrozili pokojný spánok dvoch hláv štátu nejaké dámy v lodičkách alebo školáci s aktovkami ponáhľajúci sa ráno pred ôsmou do školy. Zrejme najlepšie obstáli tí, ktorí si v tento pohnutý čas zobrali dovolenku a z nášho hlavného mesta ufujazdili. Z toho nám vlastne vyplynula asi najpozitívnejšia vec celého summitu. Mimobratislavčania si konečne mohli povedať že sú na tom lepšie ako Blaváci. Kvôli summitu bola dokonca obmedzená aj lodná doprava na Dunaji, čo dosť dobre nevieme pochopiť ani my. No možnože sa niektorí tí "hore" báli, aby sem náhodou nepriplávala Auróra...
Najväčšia slovenská dedina bola najchránenejším mestom na svete. Obyvateľov pred Svätým ockom z Washingtonu a báťuškom z Moskvy bránilo okolo šesťtisíc policajtov a zopár stoviek "tajných", čo malo podľa ministerstva vnútra pozitívny dosah na výrazné zníženie kriminality. Už horšie ale bolo, že v Blave trochu posnežilo, s čím vo februári nerátal vôbec nik. Najväčšiu radosť zo sneženia však okrem detvákov mal asi šéf Bieleho domu, lebo nemusel ísť behať a ani sa bicyklovať s našim premiérom. Našťastie k snehovej kalamite to malo ďaleko, lebo sa našli "dobrovoľníci", ktorí odpratali vločky zo všetkých miest, kam by sa tí dvaja mohli pohnúť. Všetci nevoľníci s dvoma rukami a nohami, resp. lopatou nahadzovali napadnutú bielu hmotu na nákladné autá, keďže taký pokyn dostali "zhora". Vraj sa touto potemkinovskou dedinkou bez snehu zlepší celkový imidž Slovenska, no pravda je skôr taká, že sa naši najvyšší zľakli toho, žeby sa u nás "džejár" pošmykol. Jednak by sa to nepáčilo pani Laure, no na druhej strane čo by mohlo byť lepším aktom americko-slovenského zblíženia? Žiaľ, nič také sa v Blave neprihodilo, teda aspoň o tom nevieme, lebo naši organizátori si dali záležať ešte aj na tom, že okrem kopy snehu odpratali z centra aj kopy radodajných príslušníčok najstaršieho remesla, čím výrazne utrpela nielen príjmová časť ich domáceho rozpočtu, ale výrazne tým ochudobnili aj (mimo)zmyslové zážitky členov americkej delegácie...
Za to také bratislavské Hviezdoslavove námestie chvíľami pripomínalo prvomájové zhromaždenie z čias, keď sme sa ešte o Auróre učili na zéeške. Keby sa dakto zobudil po 20 rokoch spánku, pri pohľade na tribúnku, papalášov v prvých radoch a starostlivo vybraných účastníkov, ktorí sa mohli zúčastniť na prejave amerického lídra, určite sa musel cítiť ako pri návšteve nejakého vodcu svetového proletariátu, akým bol v tom čase Leonid Iljič Brežnev. Aj z tohto prirovnania vidno, že sa toho u nás až tak veľa vlastne za ten čas nezmenilo. Teda až na to, že namiesto veľkého sovietskeho brata sa teraz (k)análne zbližujeme s tým americkým... Kovboj z Texasu tu bol v rámci päťdňovej koncertnú šnúry po Európe a treba priznať, že svojim koncertným program fajnšmekrov vôbec neoslnil. Ako to už u neho býva v poslednej dobe zvykom, s vlastnou sprievodnou kapelou FBI-CIA zahral len svoje najväčšie (s)hity a nič nové nezaspieval. Napriek tomu vybraní poslucháči z pospolitej Slovače boli z jeho repertoáru takí potešení, že mu skandovane tlieskali. Miky mu od dojatia (alebo to bol kŕč?) takmer nepustil ruku a keby mohol, tak si tú jeho republikánsku ruku nechá a potom by ňou mával svojim koaličným partnerom, keby ho prestali poslúchať. Premiér ešte pred touto šou na námestí vyhlásil, že mu momentálne jeho najlepší kamarát v Bruseli prezradil ako nesmierne sa teší na Bratislavu, ale úplne najviac vraj na bratislavské námestie. Tomu sa asi málokto čudoval, lebo chudák kovboj ešte nijaké bratislavské námestie nevidel. Opäť sa tak potvrdili slová jeho odporcov o tom, že väčšina Slovákov je na tom ďaleko lepšie ako on. Ešte šťastie, že to neprajníci bližšie nešpecifikovali...
Pôvodne sme vás dnes chceli informovať aj o tom, ako si cez týždeň užívali naši politici, lenže politický život na Slovensku bol doslova paralyzovaný príchodom tých dvoch starých ujov, ktorí prišli na návštevu aj k tomu nášmu. Sme však potešení, že ešte teraz sa všetci rozplývajú nad tým, že naše malé Švajčiarsko bolo cieľom stretnutia najväčších veľmocí. Niektorí odborníci prišli podľa nejakého výskumu dokonca na to, že summit bol pre nás pozitívny, lebo jeho zásluhou sme prekonali pocit bezvýznamnosti a aspoň nachvíľu sme mali pocit, že aj od nás niečo závisí. Poniektorí z nás však doteraz nechápu, prečo sa hlavy štátov dvoch najväčších veľmocí chceli stretnúť práve v Bratislave a nie napríklad na porovnateľnom Madagaskare. Nuž, ak by ste náhodou nevedeli, tak sme krajinou, v ktorej vládne politická stabilita a všetci okrem vás sa tu cítia dobre. Sme verným americkým spojencom a napriek tomu máme dobré vzťahy s Rusmi a okrem KDH, Smeru a KSS nechceme ako naši susedia sťahovať našich vojakov z Iraku. Toto vraj boli hlavné dôvody prečo si nás vybrali Amíci za miesto, kde mali obrusovať, ale nakoniec neobrúsili ostré hrany s Rusmi. Prečo si nás vybrali Rusi sa nikto nezamýšľal, a tak musíme teraz my. Je to zrejme preto, že sa ešte stále u nás cítia ako doma a myšlienkovo sme pre nich asi ich šestnástou sovietskou republikou...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
