posunutým ťažiskom - v ohnisku vášní nie sú tzv. verbálne delikty, ale obsah pojmu. Teda, čo patrí vôbec do slobody vyjadrovania, a čo už nie. Škoda, že aktéri celkom netušia, že táto diskusia nehľadá šírku, ale hĺbku vymedzenia.
Predovšetkým treba povedať, že vyhostenie dvoch českých antiglobalistov (či čo to bolo za umelcov) s desaťročným zákazom vstupu na Slovensko je nepredstaviteľný nonsens. Alebo hrubá zvôľa úradov - môžete si vybrať. Takéto "palety" sa vyrubujú pri závažných trestných činoch spáchaných cudzincami. Skutok spálenia papierovej vlajky USA, ešte aj keby bol trestným činom, resp. aspoň nejakým priestupkom, nemôže byť v normálnom štáte dôvod na desaťročné "utrum". Toto by sa malo odvolať či zrušiť - pokiaľ nemáme vyzerať ako šialenci. Ak sa za spálený kus papiera dá zakázať vstup na 10 rokov, potom sa musí vyhosťovať zo Slovenska aj za prechod križovatky na červenú.
Iná vec je zákrok policajtov proti týmto ľuďom. Ak vychádzame iba zo slovenských zákonov, tak číslo so zápalkami je žalovateľné podľa chýrneho paragrafu o hanobení národa, rasy a presvedčenia. Netvrdíme, že by bola súdne vyrieknutá vina, ale žalovať sa dá určite. Odstavec teda môžeme uzavrieť zistením, že ak policajti mali podozrenie, že sa pácha trestný čin, nielenže mohli, ale boli povinní zabrániť "dokonaniu" skutku.
A hľa: Máme inštruktážny film o nedemokratičnosti a škodlivovsti tzv. verbálnych paragrafov. Prečo by niekto nemohol slobodne spáliť hocičo, ak tým neubližuje iným a je to jeho názor?? Čo je zaujímavé, slobodu prejavu spaľovačov papiera obhajujú zrazu ľudia, ktorí plnou hruďou podporujú ponechanie "verbálnych" paragrafov v trestnom zákone. Paradox? Možno - alebo aj čosi horšie.
Epizóda má ešte jeden rozmer - povedzme banálnej etiky. Prezident Bush bol náš hosť a rečnil na mítingu svojich priaznivcov, čo bola väčšina. Pripusťme, že každý má právo páliť vlajky a každý má právo šíriť obrazom i zvukom o Bushovi to najhoršie. Je tu však aj ľudská rovina: Je pálenie symbolu, ktorý je hosťovi drahý, iba čistá sloboda slova, alebo v prvom pláne skôr provokácia? Ak majú poriadkové sily pocit, že skôr to druhé, je neprípustné, ak zohľadnia záujem prítomnej väčšiny, čiže základnú empatiu k hosťovi, ktorého pozvali? Patrí do slobody prejavu urážať city a ponižovať hosťa? Môže byť, ale nie je z toho dobrý pocit. Sloboda prejavu je ústavná garancia, že za svoj názor, nech je akokoľvek extrémny (to je realita v USA), nebudete perzekuovaný. Môžete páliť Bushovu vlajku. Ak nemôžete jemu pred očami, je porušenie vašej slobody neznesiteľné?
Interesantné sú výčitky predstaviteľom KDH, že švédskeho kňaza, ktorý urazil homosexuálov, sa zastať vedeli, a anarchistov (či čo to je) naháňajú. No - bez toho, aby sme podozrievali Palka a Hrušovského z principiálnosti: Kňazovi hrozil trestný postih - odňatie slobody. Sú rôzne situácie, všakáno; jedna vec je, ak sa vám štátna moc vyhráža väzením, a celkom iná, ak vás vyženie z námestia... Transparenty s protibushovskými heslami mala ale štátna moc tolerovať. George W. Bush je verejný činiteľ, politik a musí byť pripravený zniesť kritiku a nepriazeň 24 hodín denne. Nebol najmenší dôvod ho v tomto smere "chrániť", z Ameriky je dosť vycvičený... Povedzme, že vulgárne heslá - také ale asi neboli - mali a mohli policajti zrekvirovať. Nič viac - to patrí k demokracii.
Bod, od ktorého sa nedá zásahu policajtov nič vytknúť, je rušenie Bushovho prejavu. Ešte raz - sloboda prejavu neznamená, že sa môžem prejavovať kedykoľvek, kdekoľvek a akokoľvek. Je možné, že som idiot, ale neexistuje taká sloboda prejavu, ktorá by mi prikazovala trpieť vo vlastnom dome človeka, ktorý to tvrdí. Hviezdoslavovo námestie bolo verejné priestranstvo, vyhradené pre George Busha a tých, čo ho chceli vidieť a počuť; ak 40 alebo 400 ľudí vyrába hluk a 4000 ďalších, ktorí prišli na povolené zhromaždenie, nemôže kvôli nim počuť rečníka, tak na slobodu prejavu zabudnime. To sa volá výtržníctvo - alebo - anarchia. Netreba ďalej ani analyzovať, to dá zdravý rozum.
Existuje právo nadávať na Busha 24 hodín denne. Neexistuje právo obmedzovať slobodu - napríklad šírenia (Bush) a prijímania informácií (publikum). Ak sa obe slobody nedajú realizovať spoločne, z podstaty situácie, ktorá vznikla v danom priestore a čase, niet pochýb, že ktorá zo slobôd musela dostať prednosť a ktorá mala dobrovoľne cúvnuť. Pravda, to by anarchisti, pacifisti, antiglobalisti, ekoteroristi, komunisti a ich štamgasti museli mať v tele kus morálky a v lebke viac ako tri bunky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
