organizme infekčné ochorenia. Čím to teda je, že niekedy "chytíme" nejakú chorobu, inokedy zase nie? Jeden z dôvodov, prečo nás baktérie niekedy napadnú a niekedy nie, objavili vedci len nedávno. Vedecký tím spoločnosti Haptogen prišiel na nedávnom výročnom stretnutí prestížnej Spoločnosti pre všeobecnú mikrobiológiu s odvážnym tvrdením, že baktérie sa o útoku na náš organizmus musia vopred "dohovoriť". Podľa profesora A.Portera z univerzity v škótskom Aberdeene musia baktérie takpovediac počkať, kým ich je dostatočný počet, a až potom na nás zaútočia. Ak je totiž baktérií len malý počet, naše obranné mechanizmy, medzi ktoré patrí aj povrchová vrstva kože, ďalej antilátky v našej krvi a ďalšie mechanizmy, si s nimi totiž ľahko poradia. Ako ale baktérie vedia, koľko ich vlastne je? Profesor Porter tvrdí, že baktérie komunikujú medzi sebou prostredníctvom miniatúrnych molekúl (tzv. hapténové molekuly), ktoré si medzi sebou vymieňajú. Až keď táto výmena informácií prostredníctvom hapténových molekúl utvrdí baktérie, že ich je dostatok, začnú pôsobiť na náš organizmus. Bohužiaľ pre nás sú hapténové molekuly také malé, že náš imunitný systém na ne nereaguje. Vedci sa teraz pokúšajú vyvinúť také protilátky, ktoré by boli zameané proti signálnym molekulám a tak by vlastne znemožnili komunikáciu medzi baktériami. Baktérie by tým boli takpovediac "oblbnuté" a nepremenili by sa na nebezpečnejšiu formu, ktorá by nás mohla ohroziť. Podľa vedcov by zmemožnením komunikácie medzi baktériami dochádzalo dokonca k ich masovým "samovraždám". Zatiaľ však nie je známe, kedy sa dostanú na trh protilátky, ktoré by priamo ovplyvnili signalizačný a komunikačný systém baktérií a tým ich vlastne vyradili z činnosti.

Možno ešte spomenúť, že infekčné choroby sú po chorobách srdca druhou najčastejšou príčinou úmrtí na svete a majú na svedomí približne štvrtinu všetkých úmrtí.