V Národnom parku Nízke Tatry (NAPANT) a v jeho ochrannom pásme zostalo po októbrovej veternej smršti asi 923
"Napriek veľkému kvantu kalamitného dreva nedošlo v NAPANT-e k ekologickej katastrofe. Nespôsobuje ju niečo, čo prirodzene naruší ekosystémy a ich vývin, ako napríklad dážď, sneh, vietor a podobne. Pôsobenie týchto živlov na prírodu naozaj nemôžeme vnímať ako ekologickú katastrofu, ale ako nevyhnutnú súčasť javov, ku ktorým v nej dochádza," uviedol riaditeľ NAPANT-u Marián Jasík.
Dodal, že kalamitné drevo sa nachádza najmä na strmých a pre techniku ťažko dostupných terénoch. Napriek tomu niektorí majitelia postihnutých lesov sa aj za cenu, že budú stratoví, snažia kalamitné drevo vyťažiť. Ochranári naopak navrhujú ponechať a nespracovať priamo v národnom parku vyše 107-tisíc m3 kalamitného dreva.
Väčšiu podporu pre tento zámer majú od vlastníkov mestských a neštátnych lesov, než od štátnych. Podľa poznatkov predstaviteľov NAPANT-u kalamita zasiahla niektoré biotopy európskeho významu, najmä smrekové, bukové a javorovo-lipové lesy. V niektorých zasiahnutých lokalitách mala dopad i na tetrovy, sovy, jariabky hôrne, ďatle a ďalšie vtáky, ale ich populáciu veľmi neohrozila. Obnoviť sa dokážu za tri až štyri, najneskôr o 10 rokov. Biotopy vzácnych rastlín smršť a jej dôsledky nikde výraznejšie nezasiahli.
Za nevyhnutné označil Jasík vypracovanie projektu obnovy postihnutých porastov a to vedeckými a výskumnými inštitúciami. Ochranári pritom odmietajú aplikovanie insekticídov navrhované niektorými vlastníkmi lesov. Bolo by to totiž na miestach, kde ich doteraz nikdy nepoužili, čo by malo dopad na faunu i flóru. Tie by sa najmä v určených lokalitách národného parku mali obnoviť prirodzeným vývinom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
