hradného vrchu. Okolité územie obývali prví roľníci už pred päťtisíc rokmi, ktorých tu lákala úrodná pôda, dobré klimatické podmienky, dostatok kvalitnej pitnej vody a nádherné okolie, v ktorom dominuje Šarišský hrad a vrcholca Strážov. Údolie dostalo pomenovanie Šarišské podolie.
O dávnej minulosti tejto časti Slovenska svedčia mnohé historické nálezy v Budimíre, Obišovciach, Lemešanoch, Prešove, Veľkom Šariši, Šarišských Michaľanoch, Šarišských Sokolovciach, Uzovskom Šalgove, Sabinove a v ďalších lokalitách hornotoryskej lokality Šariša. Tadiaľ viedli známe obchodné cesty od Stredomoria k Baltu v staroveku, ale aj v stredoveku. Po nej sa prevážali vzácne predmety a remeselné výrobky, s ktorými sa obchodovalo a niektoré z nich mohli smerovať aj na toto územie, kde sa nachádzal v Slanských horách vzácny opál. Záujem historikov o Ostrovany vzrástol po nájdení pokladov vysokej finančnej a historickej hodnoty.
Pri objavení nálezov v kniežacích hroboch /v roku 1790 a potom v roku 1865/ sa o toto územie začali zaujímať archeológovia, ale k rozsiahlejším prieskumom okolia došlo až po druhej svetovej vojne. Obsah nálezov z obidvoch hrobov svedčí o dôležitosti územia z pohľadu vtedajších národov, ktoré tam prechádzali zjavne za účelom obchodovania. Prvý poklad našli v roku 1790 dvaja poddaní šľachtica Péchyho, ktorí prechádzali cez Torysu do kostola. Nájdené predmety odovzdali svojmu zemepánovi a ten ich cez priekupníkov odovzdal cisárskej klenotnici vo Viedni a dodnes sú vzácnou ozdobou tamojšieho Umeleckohistorického múzea. Z nálezu spomeniem zlatý nákrčník, zlatý náramok, sponu s onyxovým očkom a štrymi zlatými retiazkami, ďalšiu zlatú sponu s prelomovým nápisom UTERE FELIX /Užívaj v šťastí/, dve menšie spony, striebornú šálku s ozdobou, zlatý kalich/ ojedinelý mimo hraníc Rímskej ríše/, zlatý tanier s lyžicou a ďalšie predmety.
Druhý kniežací hrob objavil záhradník u veľkostatkára Bana v roku 1865. Aj ten obsahoval zlaté a strieborné šperky /prstene, náramky, nákrčníky, spony, perly/, zlatú mincu s vyobrazením manželky cisára Décia z roku 248 - 251 n. l., kostený ozdobný hrebeň, brúsené sklenené nádoby, bronzové nožnice a sponu. Históriu druhého hrobu posúdil známy uhorský polyhistor I. Henzselmann za účasti ďalších odborníkov z ktorých jeden bol S. Reinach z Paríža a on dával tento nález do súvislosti s nálezom známeho keltského strieborného kotla v Gundestrupci. Podrobnejší popis nálezu rozviedol hlavný aktér posudzovania v jednom článku pod názvom "Archeologický výlet do abaujskej a šarišskej župy". Vzácne predmety druhého nálezu zdobia Maďarské národné múzeum v Budapešti a odovzdal ho tam spomínaný statkár J. Banó. Obidva hroby nájdené v Ostrovanoch patria medzi ojedinelé na východnom Slovensku a poukazujú na dôležitosť tejto lokality v severnej časti Slovenska.
Pre poznanie života spoločnosti v dobe bronzovej, ale najmä v mladšej dobe rímskej a v čase sťahovania národov /4. - 5. storočie/ je najvýznamnejšie sídlisko odkryté v rokoch 1983 - 1992 nad podnikom Imuna Šarišské Michaľany. Archeologický výskum dokazuje, že v Ostrovanoch vznikla osada, ktorá sa tam na dlhší čas stala okrem obchodného aj remeselníckym centrom oblasti na Toryskej ceste v Karpatoch. Prieskum sa dotýka obce Ostrovany, Medzany, sčasti aj Šarišských Michalian. Nálezy sa istotne budú dotýkať aj ďalších lokalít smerujúcich ku katastru obce Ražňany.
Archeologický prieskum tam realizoval AÚ - SAV v Nitre v spolupráci s Vlastivedným múzeom v Prešove. Nálezy pochádzajú z rôznych období - od mladšej doby bronzovej, cez obdobie na konci predchádzajúceho letopočtu, mladšej doby rímskej /2. - 3. stor./ aj obdobia sťahovania národov zo 4. - 5. storočia, ale ja nálezy z osídľovania územia starými Slovanmi, tiež z 12. - 13. stor. pri formovaní Stolice a Uhorska v tejto časti Šariša. Nálezy nebudem podrobnejšie rozvádzať, ale poukážem na niektoré zaujímavosti.
Pri prieskume boli nájdené dva rituálne hroby, ale rozsiahlejšie pohrebisko sa nepodarilo zatiaľ zistiť. Zaujímavý je nález hrnčiarskej pece a množstvo tzv. sivej keramiky, ktorá sa vyrábala ručne a na hrnčiarskom kruhu, s ktorou stredisko obchodovalo vo východnej časti Karpát. Našla sa aj kováčska pec na ohrievanie železa pred jeho spracovaním. V katastri obce Medzany sa našli zvyšky železnej rudy, trošky a železnej lupky /hutníctvo/. Vzácne sú nálezy zvyškov vzácnych bytových i skladových priestorov a množstvo iných predmetov /mince z obdobia R. ríše, nože, ihly, hrnce, sklenené nádoby a mnoho iných.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
