činnosti. V tom čase si z nášho pohľadu gazdovia svojrázne vybavovali spory, keď napr: odoraná medza mala podľa nich cenu života. Vlámania boli bežné a časti končili dobitím k smrti napr: kladivom. Výnimočné neboli ani samovraždy zastrelením. Núdza nebola ani o humorné situácie pri ohrození života. Z raportu košického policajného riaditeľstva sa dozvedáme o sedemkrát trestanom Jozefovi Macejkovi. Len čo vyšiel na svetlo božie po dvoch rokoch z basy, jeho prvé kroky viedli do Sokolského sadu /terajší Mestský park v Košiciach/, kde spod jedného stromu vykopal svoj vlamačský "vercajg". Hneď si to namieril do krčmy na Mäsiarskej ulici, najprv sa ale zastavil v jednom dome, kde vylámal dvere na pôjde a pozbieral zo šnúr sušiacu sa bielizeň za 4 tisíc korún. Pri vylamovaní ďalších dverí do pivnice ho chytil domovník. Zhodou okolností tam býval policajný komisár Veškrna. Poputoval späť do basy. V zemplínskej obci Turňa neďaleko Michaloviec sa vlámali zlodeji do domu bývalého krčmára, 74-ročného Hermana Deutscha a dobili ho k smrti kladivom.

Na košickej sedrii pojednávala porota pod predsedníctvom známeho tabulárneho radcu Mikitu prípad otca a dvoch synov Trečákovcov z Vitézoviec. Ešte v roku 1919 tak zbili na poli roľníka Jána Rosteckého, až na druhý deň skonal. Dôvodom k bitke bolo, ako sa veľmi často stávalo, odoranie medze. Gazdovia boli síce dohodnutí, že v odorávaní medzí sa budú striedať podľa zvyku ich predkov. Lenže gazdovi Trečákovi sa prestal tento zvyk pozdávať a chcel mať z medze stále ornú pôdu. Na všeobecný údiv dostali iba poldruharočný trest väzenia. Bolo to zásluhou obhajcu nového košického advokáta Dr. Ferdinandyho.

Medzilaborčania boli šokovaní samovraždou četníckeho strážmajstra Františka Vosátka guľkou do hrdla. Našli ho kolegovia po návrate z nočnej obhliadky na četníckej stanici, kde porozkladal obrázky s historickými výjavmi. V liste na rozlúčku svoje rozhodnutie neodôvodnil, iba mal dve želania: neoznámiť smrť jeho matke a byť pochovaný na miestnom cintoríne. Na pohreb obľúbeného četníka kde bolo dve tisíc ľudí, Medzilaborčania dlho spomínali. Príčina smrti zostala navždy záhadou.

Nakoniec jedna humorná historka: gazda Gričák z Ljuty vyvážal na volskom záprahu na pole hnoj, keď ho napadol diviak. Brániac sa železnými vidlami volal o pomoc, načo sa rozbrechal jeho pes v dedine, po ňom ďalší a tak mu pribehli na pomoc ľudia z obce. Diviaka zlikvidovali a potom na spoločnej hostine zjedli.