Slovenska psích záprahov Royal Canin. Privítalo ich mrazivé ráno, sneh vŕzgal pod nohami a zvedavo sa obzerali. Štart prvých záprahov sa blížil. Zo stanov so psami sa len chvíľami ozývalo štekanie, mašéri robili posledné úpravy na sánkach, šprintéri kontrolovali viazania na bežkách. Navonok pokojná atmosféra však v sebe skrývala napätie z blížiacich sa pretekov. O chvíľu sa na štarte objavili prví mašéri s osemzáprahmi. Psy sa vzpínali, štekali a zjavne sa nemohli dočkať, kedy dostanú pokyn a rozbehnú sa po trati. Posledné odpočítanie a prvé sánky sú na trati. Medzi divákmi sa vystupňovalo napätie a spolupracovníci ďalších mašérov mali problém udržať psov pred štartovacou páskou. Štekanie a zavýjanie v tej chvíli upútalo všetkých.

Súboj sa začal...

Aj nám laikom bolo už na prvý pohľad jasné, že severské plemená sú na súťaženie ako stvorené. Pozorovali sme, ako s mašérmi komunikujú a povzbudzujú sa navzájom. Prvé záprahy boli na 12 kilometrovej trati a do cieľa mali doraziť o takých 20 minút. Nevideli sme však ostatných psov. Kde sú? Hľadali sme odpoveď. V stanoch.

"Vždy pred štartom sú zatvorení, aby sa nevystresovali. Len čo ich mašér zapriahne, sú pripravení vyraziť. Jačia a kňučia, čím dávajú najavo nervozitu pred štartom. Ak sa toto zanedbá, nemusí to dobre dopadnúť. Raz sa nám v Čechách stalo, že štart bol ďaleko od stanovišťa a kým sme ich k štartu priviedli, boli nervózni a stratili toľko energie, že ich výkon išiel o polovicu dole," prezradil nám jeden z organizátorov majstrovstiev, inak aj mašér s 12-ročmými skúsenosťami, Igor Pribula.

Pred štartom...

Záprahy sa striedali v rôznych kategóriách a každá má svoje pravidlá. Kategória A je záprah osmich psov, B šiestich psov, C štyroch, D dvoch psov, kde je ešte dôležitejšia súhra človeka so psom. Zaujala nás škandinávska pulka, čo sú úzke sane a tri psy v záprahu, za nimi mašér na bežkách. Ako jediný v tejto kategórii pretekal zástupca medzinárodnej organizácie psích záprahov FISTIC zo Švajčiarska Olivier Faver. Na Slovensku bol po prvýkrát a napriek tomu, že už videl veľa pretekov a hôr, bol nadšený.

"Som prekvapený atmosférou týchto majstrovstiev aj podmienkami na trati. Myslím, že by sa tu dali zorganizovať aj preteky pre šprintérov na 10 až 30 kilometrov," povedal nám šesťdesiatnik so zálesáckym líščím golierom a čarovným úsmevom. Jeho kondíciu sme museli len obdivovať. Zaujal nás jeho štýl a pýtali sme sa, prečo na trati nie je viac takýchto pretekárov. Ako sme sa dozvedeli, je pomerne ťažké naučiť psov behať v ojkách. Úzke sánky musia mať svoju váhu prispôsobenú váhe psov v záprahu. O náročnosti svedčí aj to, že aj na európskych a svetových podujatia je pulkárov málo. U nás ich úspešne jazdí len Ivan Sedílek.

Na Slovensku je oveľa obľúbenejší skioring, kde pes pomáha mašérovi zrýchliť beh na bežkách. Je to náročné na fyzickú kondíciu. Rozdelenie kategórií súvisí aj s plemenami. V prvej sú sibírske hasky a v druhej grónsky pes, samojed, alebo aljašský malamut, čo sú ťažšie a pomalšie plemená.

V cieli...

Prvé záprahy sa blížili do cieľa. Ako víchor preletel cieľovou páskou jasný favorit majstrovstiev Miroslav Pažúr z Humenného. "Super preteky. Myslím, že vyhrám. Mám najsilnejšie psy," povedal nám celý udýchaný, ale spokojný. Prezradil, že tejto vášni prepadli aj jeho deti a budú pretekať vo svojich kategóriách. Syn Miroslav má 12 rokov a po prvom kole sa umiestnil na treťom mieste, 17-ročná dcéra Michaela sa tiež prebojovala na prvé priečky tabuľky. V čom je tajomstvo úspechu? Pýtali sme sa. "Máme dobré psy. Chovám ich asi 30," povedal nám úchytkom a bežal sa postarať o psích šampiónov.

Dcéra Michaela pred nami netajila, že na pretekoch nie je žiadnym nováčikom. Zúčastňuje sa ich už štyri roky a naberá skúsenosti. "Našťastie, otec sa stará o psy a vedie tréningy, takže pre mňa je to skôr romantika v prírode a super zážitok z pretekov," povedala nám o sebe Michaela Pažúrová.

Mimochodom, M. Pažúr na majstrovstvách porazil len o tri sekundy tím mašérov Hybeľovcov zo Stropkova. "Zlomil som si nohu, takže teraz pretekal môj otec. Išlo mu to celkom dobre. Od víťazstva nás delili len sekundy," reagoval na našu otázku syn František Hybeľ.

Zaujali nás ich psy. Neboli to totiž čistokrvné severské plemená, ale kríženci poľovníckych psov a chrtov. "Presne sa nedá definovať ich rasa. Pochádzajú z Nórska, ale voláme ich európske sedavé psy. Sú pracovné a dosiahnu oveľa vyššiu rýchlosť, ako severské plemená. Sme v špičke profisúťaží už tri roky," dodal.

O tom, že keď sa s chovom psov a behaním začne, prenesie sa to na celú rodinu svedčí aj fakt, že v cieli sme stretli viaceré deti mašérov z rôznych klubov. Pretekal aj syn I. Pribulu, 16-ročný Martin. Ešte pred štartom nám prezradil, že má obavy z jednej nebezpečnej zákruty, ale do cieľa dorazil v pohode.

Vzťah mašéra a psa

Ten sa buduje od narodenia. Najmenej rok, kým je pes schopný prvýkrát pretekať. Najvýkonnejšie sú 3 až 5 ročné psy. Od apríla do jesene psy oddychujú, lebo severské plemená neznášajú teploty nad 15 stupňov Celzia. Sezóna vrcholí v zime na slovenských, ale aj zahraničných pretekoch. Ani tréning sa však nesmie preháňať. Pes nie je vrcholový športovec. Keď sa to s tréningom "prepískne", podá menší výkon a nebeží s radosťou. Mali sme možnosť vidieť to aj v Pavlovciach. Mladý majster Európy v skioringu Roman Reistteter sa s nádherným haskim objímal pred štartom, ale pes sa správal prinajmenšom divne. Akoby mu svojim správaním dával najavo, aby sa nehneval, ale teraz to nezvládne. Kňučanie mladého haskiho aj laickým pozorovateľom napovedalo veľa. A naozaj. Vyštartoval, ale bežca skôr spomaľoval, ako ťahal, akoby bol dezorientovaný.

Životný štýl

Každý z nás si raz v živote môže vybrať. Aj koníček. Zaujímalo nás, čo také chovateľstvo obnáša, alebo aké vlastnosti musí mať mašér? "Musí byť disciplinovaný voči sebe aj psom. Milovať prírodu a nesmie ho odradiť nepohoda. Na druhej strane je to ohromný relax a udržiavanie kondície. Ja už mám tiež niekoľko rokov po štyridsiatke a dokážem držať krok s dvadsiatnikmi. Medzi mašérmi sú aj starší muži, ktorí trate v pohode zvládajú. Dokonca aj vo vyššom veku sú skvelými šprintérmi a majú celkom iné problémy, ako ich rovesníci, ktorí namiesto pobytu v prírode chodia po poliklinikách," podelil sa s nami o svoj názor I. Pribula.

Nás však zaujímala aj finančná stránka. Iste to nie je lacný špás. V duchu sme počítali aspoň orientačne. Čistokrvné psy niečo stoja, starostlivosť o ne tiež, sánky, postroje, strava, tréningy. "Nemám rád tieto otázky. Pre každý koníček sa musí niečo obetovať. Iste, niečo to stojí, ale mnohí ľudia si možno ani neuvedomujú, že na iné záľuby míňajú ďaleko viac a chýba im zážitok z každého tréningu, alebo z pretekov, ako máme my. Čo sa týka peňazí, nie je to nezvládnuteľné. Mám päť psov a krmivo ma mesačne stojí okolo 2,5-tisíc korún. Tuhý fajčiar toľko prefajčí a ani okom nemihne. Je to vec životného štýlu. Mňa a moju rodinu to obohacuje a peniaze neľutujem."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.