Martin BELEK
Najmä na východnom Slovensku vie turistická verejnosť o Strážovských vrchoch pomerne málo. Je to škoda, lebo toto rozsiahle pohorie patrí ku krajinársky najkrajším regiónom u nás a aj turisticky najatraktívnejším. Toto pohorie zaberá približne priestor na juhovýchod od Váhu medzi Trenčínom a Púchovom a jeho výbežky siahajú až k Partizánskemu, Bojniciam a Rajcu. Zaujímavosťou je, že nemá jeden typický hlavný hrebeň, ale viacero výraznejších chrbtov, ktoré sú oddelené hlbokými, často skalnatými údoliami s výskytom krasových prvkov. Pohorie sa člení na štyri výrazné geomorfologické podcelky, najvyšším bodom je Strážov (1 213 m).
Pre Strážovské vrchy je typický tvar jeho vrchov. Tie sú často izolované vo forme pravidelných kužeľovitých pyramíd, veľmi strmých a skalnatých. Takýto tvar má aj výrazný Vápeč, ktorý je považovaný za najkrajší vrch pohoria. Hoci svojou výškou, 956 metrov nad morom mimoriadne nevyniká, je často navštevovaný. Dôvodov je viacero, predovšetkým, z hlavnej cesty Považím je z okolia Ilavy neprehliadnuteľný svojím ostrým, skalnatým profilom. Vápeč je vysunutý v okrajovej časti Strážovských vrchov a aj preto sa zdá byť vyšším, než v skutočnosti je. Celá homoľa vrchu je zdobená vápencovými skalnými formáciami, ktoré vznikli selektívnou eróziou. Krajinárska a geomorfologická hodnota, ale aj fakt, že Vápeč je významnou lokalitou teplomilnej kveteny (tá rastie najmä na slnečných, skalnatých stanovištiach a priamo sa viaže na vápence), viedla k tomu, že od roku 1993 je prakticky celý vrch na rozlohe vyše 75 hektárov Národnou prírodnou rezerváciou.
Okrem samotného zážitku z krajinársky veľmi pekných výstupových trás je hlavnou atrakciou Vápča vynikajúci výhľad. Spomínaná poloha na okraji pohoria mu pridáva na šírke, a tak za dobrého počasia defilujú pri pohľade z vrcholu pohoria stredného a západného Slovenska ako na dlani. Okrem samotnej centrálnej časti Strážovských vrchov vidno najmä Považský Inovec, náprotivné bradlové pásmo Bielych Karpát, Javorníky, Súľovské vrchy a aj Malú Fatru. Mimochodom, ak má niekto utkvelé predstavy o tom, že vrchol kopca musí byť maličká., ostrá špica, nájde taký práve na Vápči. Bralnaté vrcholové partie totiž vrcholia sa maličkej, vzdušnej plošine, kde je aj najvyšší bod.
BEDEKER
Prístup: Východiskom na Vápeč je mesto Ilava. Odtiaľ vedú cesty do vnútra pohoria. Najkratším, ale zároveň najstrmším výstupom na vrchol je modro a červeno značený chodník z obce Horná Poruba (402 m). Bez väčších kľučiek stúpa značka strmo najskôr pasienkami, neskôr v serpentínach lesom a na záver v otvorených lúčnatých úsekoch. Chodník, miestami trocha exponovaný, obchádza skalnú bariéru a dosahuje vrcholovú časť. Na strmý výstup si vydeľte 1:15 h, v zime treba dávať pozor najmä na zľadovatelý terén a prípadné lavinózne problémy. Ďalšie výstupové možnosti sa núkajú z rekreačného strediska Homôľka (770 m, po modrej, 1:30 h), osady Kopec (438 m, červená, 1:45 h), dlhšie trasy vedú priamo z Ilavy (255 m, po žltej, 4:30 h), alebo Trečianskych Teplíc (268 m, červená, 5:30 h).
Zaujímavosti okolia: Strážov (1 213 m), Rohatá skala (866 m), Košecký hrad, Trenčianske Teplice, laznícka oblasť Valaskej Belej.
Autor: Vápeč
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
