prirodzená, s krásnym úsmevom a občas "beťárskymi" iskričkami v očiach, milujúca zvieratká, excelujúca na doskách znamenajúcich svet... Veď si len spomeňte na jej úlohy v televíznych Demokratoch, O sláve a tráve, či Dvaja muži pod posteľou. A hoci momentálne je filmových príležitostí naozaj ako šafranu, už teraz sa môžete tešiť na tohtoročnú premiéru českého filmu Voníš jako tenkrát, v ktorom si zahrala. Okrem herectva sa už niekoľko rokov s manželom venuje aj vlastnému penziónu neďaleko Bratislavy. A hoci ho má naozaj rada a snaží sa, aby v ňom bolo cítiť jej ducha, priznáva, že stratila súkromie, ktoré jej chýba. Len málo návštevníkov totiž netúži stretnúť známu herečku. My sme sa s Kamilou Magálovou, milovníčkou koní i golfu, stretli pred predstavením Tančiareň v Štátnom divadle Košice.

Tančiareň je o veľkých dejinách, "malých" osudoch a nesplnených snoch. Máte aj vy nejaké také?

- Nie. Načo by som trúchlila za niečím nesplneným? Ja to radšej nechávam na osud, beriem všetko tak, ako prichádza.

Ani v mladosti ste ich nemali?

- Nie. Zamlada som bola veľmi zaneprázdnená, potom prišli deti, takže som nemala čas premýšľať nad tým, či je niečo splniteľné alebo nie. A mala som to šťastie, že som v profesii mala vždy dosť roboty. Je jasné, že nemôžem za jeden život zahrať všetky krásne úlohy, no nesťažujem sa.

Ste teda spokojná s tým, čo vám život nadelil? Bol k vám štedrý?

- Áno, som spokojná. A myslím, že treba byť aj trošku skromný. Samozrejme, mohlo toho byť aj viac, ale zas aj omnoho menej.

Vy ste sa ako veľmi mladučká stali maminou. Aké výhody to podľa vás malo?

- Že medzi rodičmi a deťmi nie je taký veľký vekový rozdiel a ten vzťah je založený na kamarátstve. Ja som mala vždy s deťmi veľmi dobré vzťahy, dokonca až také, že sa mi neštítili povedať akúkoľvek vec. A to si veľmi vážim. Snažila som sa totiž do nich vštepiť, že nech majú akýkoľvek problém, majú prísť v prvom rade za rodičmi. Lebo hoc je to neviem aké zlé, v prvom momente im možno vynadajú, no hneď potom sa im budú snažiť pomôcť.

Teraz ste zas mladou babičkou...

- A všetko sa mi vracia. Lebo keď som mala deti, tak som pri tej náročnej práci nie vždy mala pocit, že si materstvo vychutnávam. Všetko totiž bolo také na úteku. A teraz s vnúčatkami je to skvelé. Lebo keď mám čas, zabavím sa s nimi, a keď už s nimi som, tak sa im venujem až na doraz. Je to úžasné, dodáva mi to energiu. Aj keď ma na druhej strane úplne vyčerpajú (úsmev). Svoju päť a polročnú vnučku Marušku volám Duracelka. Tá sa nedá vybiť. Zato mňa vybije úplne. (smiech)

Ste úspešná ako herečka a zároveň vediete svoj hotel. Vyžaduje si to veľké organizačné schopnosti?

- Nielen organizačné. Je to nádherná práca mať hotel a pracovať s ľuďmi. Je nádherné, keď vás chvália, keď všetko svieti, je čistučké a voňavučké. Ale nikomu to neodporúčam. To je odpoveď na všetko. (smiech)

Dostali ste organizačný talent do vienka?

- Ja nie. Ten má môj muž. On hotel manažuje. Ja som tam na to, aby som dozerala na dizajn, aby chyžné chodili čistučké a peknučké, aby boli recepčné usmievavé a milé, a aby bolo v hoteli cítiť môjho optimistického ducha.

Čo vám sudičky nadelili, za čo ste mimoriadne vďačná?

- Asi takú lásku ku všetkému. Rada lásku a dobro prijímam i dávam, nevynímajúc ani zvieratká.

Vraví sa, že v každej žene je kus čertice. Ako sa to prejavuje u vás?

- Ja som navyše Škorpión, aj to hovorí za veľa. (úsmev). A prejavuje sa to u mňa tým, že som hyperaktívna. Neviem chvíľu posedieť, stále musím niečo robiť. Som naozaj taký malý čertík s malými rožkami. Ale to je zas dobré. Lebo keby som tie rožky nemala, bola by to nuda. (smiech)

Keď ste v neustálom pohybe, čím si dobíjate vnútorné baterky?

- Nabíja ma všetko pozitívne, pretože som veľmi pozitívne mysliaci človek.

Boli ste taká odjakživa?

- Skôr ma to cez všetky problémy a ťažkosti, ktoré som mala, naučil život.

A čo vám z energie uberá?

- Vybíja ma, keď sa stretnem s nejakým hlupákom alebo s človekom, ktorý je stále negatívne naladený a stále sa na niečo sťažuje. Od toho vždy utekám, tam nie je čo riešiť, lebo on je taký a keby ste ho aj neviem ako upokojovali, on už iný nebude. A takých ľudí sa stránim, lebo už toho veľa pred sebou nemám a svoj život chcem dožiť v pohode a s ľuďmi, ktorí mi prinášajú takú pohodu, akú prinášam ja im.

Už ste premýšľali niekedy nad tým, čo by ste chceli robiť, keď raz budete stará?

- Ja veľmi túžim po súkromí. Tak dúfam, že budem stará babička so šedivými vlasmi, ktorá si v župane a v dobre vyťahanej nočnej košeli ráno o ôsmej výjde do záhrady, prejde sa bosá po trávničku a nikto ju nebude vidieť. Možno len vtáčik letáčik. Aj ten, potvora, bude musieť vysoko lietať. (smiech) A budem mať pocit, že som voľná, slobodná, že ma nikto nevidí. Lebo poviem vám, že popularita je príjemná, ale niekedy už neviete ako sa máte tváriť a správať, pretože človek je stále pozorovaný. To je veľmi vyčerpávajúce nebyť ani chvíľu inkognito.

A ako je to s priateľstvom? Nemali ste niekedy pocit, že sa s vami chce niekto kamarátiť alebo poznať len z vypočítavosti?

- Takto som otázku nikdy nestavala. Ja sa buď s niekým priatelím alebo nie. Je pravda, že mám veľmi málo priateľov - dajú sa zrátať na prstoch jednej ruky - ale sú zato o to kvalitnejší.

Takže máte silne vyvinutý šiesty zmysel?

- Ja okamžite vycítim, či je to moja krvná skupina alebo nie. Niekedy stačí pohľad, pár viet a viem na čom som. A buď rýchlo utekám alebo zotrvám. (úsmev)

Vraj nemáte rada ak ste niekomu ľahostajná...

- Sú ľudia, ktorí ma možno nemajú radi, a nemôžem povedať, že by mi to vôbec nevadilo. Musím sa nad to, samozrejme, povzniesť, ale mám radšej, keď ma radi majú. Som Škorpión a tak sa rada zviditeľňujem v súkromí, v spoločnosti aj na javisku. Je to asi dané. A keď ma ešte k tomu obdivujú, tak je to veľmi príjemné. Čo si budeme hovoriť. (úsmev)

Ale všetkým po chuti byť nemôžeme...

- Ja to beriem. Ale našťastie stále prevažujú tí, čo ma obdivujú. (smiech)

Čo vás život naučil?

- Spoznala som sa v ňom s tvrdosťou, zákernosťou, ale aj s láskou a ohľaduplnosťou. A aj keď som to mala v živote ťažké, hoci sa to možno nezdá, myslím si, že ten kto to má v živote ľahké, sa ničomu nenaučí. Takže som vďačná aj za negatíva, ktoré mi priniesol.

Vyvážilo všetko zlé následné dobro?

- Život je húsenková dráha - raz ste hore, raz dolu a záleží len na vás, ako sa z toho dna dostanete zase hore. Nemôžeme len horekovať, zalamovať rukami a spytovať sa, prečo je osud práve k nám taký nemilosrdný. Ku každému je raz taký a raz taký a je na nás, aby sme sa s tým vysporiadali a vlastnými silami a vedomosťami sa pokúšali dostať opäť hore. A keď tam sme, treba rátať s ďalším pádom. Myslím si, že toto neobíde nikoho. Ale zas koho život najviac skúša, je kvalitnejší človek.

Na javisku ste stvárnili najrôznej postavy. Sú typy, ktoré ste nemali rada?

- Jediná rola, ktorú som nemala rada, bola Lorcova Plánka. Neviem prečo. Možno preto, že bola pod vplyvom svojho muža, zatláčaná do kúta, robila všetko čo od nej vyžadoval a on na ňu vyvíjal psychický nátlak. A to ja neznášam. Nie som síce feministka, ale keď sa ubližuje ženám, to veľmi odsudzujem a dúfam, že mne sa to nidky nestane, že nikdy nepripustím, aby bol nejaký muž na mňa fyzicky hrubý alebo ma terorizoval. Možno preto mi tá postava bola taká nesympatická. Lebo tam som sa musela úplne podvoliť a to bolo úplne proti môjmu naturelu.

Ešte nikdy ste neprepožičali svoj hlas postave v telenovele. Je to z presvedčenia?

- Áno. V tomto som veľmi zásadová. Možno keby moje deti hladovali, tak by som si to rozmyslela, ale našťastnie mám tú možnosť, že si môžem vyberať. A telenovely skutočne robiť nebudem. Aby som ľudí presvedčila, že mám svoje predstavy o hodnotách.

Bola vaša cesta k úspechu o šťastí, o talente alebo o tvrdej drine?

- Myslím si, že šťastie neprichádza len tak samé od seba, že si ho treba zaslúžiť. Ak človek na tom nepracuje a zaspí na vavrínoch, rýchlo to zanikne.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.