Bugár ho musí odprosiť za výrok o jeho zdravotnom stave, ktorým reagoval na vyhlásenia predsedu HZDS o údajných dohodách SMK so Smerom, týkajúcich sa - povolebnej spolupráce.
Čitateľ iste správne posúdi, či Bugár má dôvod sa ospravedlňovať. (Celkom konkrétne povedal, že Mečiar "asi dostal chrípku a má horúčku".) To však ani nie je podstatné - celá "kauza" je typický balast, ktorým sa politici zabávajú na cudzí účet a odpútavajú pozornosť. HZDS konkrétne od skutočnosti, že už pomaly neuplynie deň na politickej scéne bez nejakého prejavu náklonnosti k SDKÚ (a vice versa). To sa snažia mediálne zľahčovať poukazovaním na nemravné zálety iných hráčov. Máme nadobudnúť dojem, že milostná romanca donedávna zarytých nepriateľov, ktorú nám SDKÚ a HZDS rozohrávajú pred očami, je len odpoveď na podobné aféry medzi KDH, SMK a Smerom.
Tak to však nie je; ak medzi stranou Roberta Fica a klubmi SMK a KDH existujú nejaké konverzačné hodiny, tak je to preto, lebo rozvrat koalície ich núti hľadať hlasy na vlastné priority. Tak sa napríklad Lipšicovi nedávno podarilo "vyčendžovať" hlasy Smeru pre Trestný zákon za podporu KDH pre Ficov návrh preukazovania majetku. Uvidíme, či to zafunguje. Zásadný rozdiel oproti obchodom s HZDS či s tzv. nezávislými leží v tom, že rokovanie bolo verejné (teda akože oznámené) a dohoda je transparentná.
V omnoho náročnejšej pozícii je SMK. Naozaj netušíme, či Bugár s Ficom rokovali, čo tvrdí Mečiar (ktorý - a to je fakt - má informátorov vo väčšine strán). Isté je, že aj keby áno, nehovorili o povolebnom usporiadaní. To je nezmysel - trojmesačnú výplatu môžete už dnes spokojne vsadiť, že v povolebnej vládnej formácii naraz oba subjekty nebudú. To je väčšia tutovka ako Slovan-Poprad v play off. SMK si jednoducho tiež hľadá podporu pre svoju agendu. A tentoraz je to zákon o financovaní menšinových kultúr, ktorým by sa zriadil fond dotovaný pevným percentom z rozpočtu.
Tu sa do centrálnej línie Mikuláša Dzurindu (ktorým je tlačiť SMK do pozície, aby v povolebnej partii museli hrať od zadnej čiary) veľmi hodí Miklošov zásadový postoj k štátnym fondom: oni SMK neustúpia. A ak áno, tak iba za taký kompromis, za ktorý by sa Bugár musiel veľmi hanbiť. KDH a ANO sa v spore tvária neutrálne. Je ale jasné, že keď príde financovanie menšín do NR SR, nepodporia ho KDH ani ANO v dostatočnom počte. To jest tak, aby prešiel.
Preto SMK oťukáva Smer. Niežeby hrozilo, že strana so silne nacionálnym sentimentom v najvyššom vedení (Čaplovič, Fico) sa za návrh SMK postaví ako celok. To je nemožné. Možné je ale vynegociovať neprijatie jednoznačného odporučenia v klube Smeru. A tým aj získať zopár hlasov, ktoré by azda mohli stačiť na lepšiu budúcnosť menšinovej kultúry. Presnejšie na lepšiu budúcnosť establishmentu lobistov a intelektuálov z dvora SMK, ktorí by si zvýšili vplyv (i vlastnú životnú úroveň) prístupom k rozdeľovaniu ďalších štátnych peňazí. Toto je problém, ktorý dnes rieši Bugár. Teda okrem vzťahu SMK k úradujúcej madarskej vláde.
On i Csáky tlačia svoj zákon s obrovským nasadením. V tejto chvíli je na stole už tretia verzia, ale stále s rovnakou filozofiou. Treba vidieť jasne: Hoci Dzurinda šachuje s veľmi čiernymi (obrazne) figúrami, vo vecnej rovine má stopercentnú pravdu. Niet žiadneho dôvodu na vznik ďalšieho štátneho fondu. Ak prijmeme premisu, že pevným percentom má byť financovaná nejaká kultúra, tak potom už čokoľvek. Argument SMK, že oni si len chcú legislatívne zabezpečiť dnešnú úroveň podpory menšín pre prípad, že dôjde k politickým zmenám, je absurdný. To by si všetky strany mohli pýtať záruky na vlastné priority. Menšiny sú krásna vec, všetci sme radi, že spestrujú a obohacujú krajinu, ale zvrchované percento z rozpočtu na svoj rozvoj nemá napr. ani zdravotníctvo či školstvo. Existencia štátnych fondov rozvracia filozofiu verejných financií, ktorá je lepšia, než bola bývalá, v ktorej sa tunelovalo a rozkrádalo asi 15 fondov. Každý rezort mal jeden - a ryžovalo sa vo veľkom. Teraz sú dva - na "rozvoj bývania" a envinronmentálny. A asi neprekvapí, že oba drží pod palcom SMK. Dosť bolo.
Hoci Čaplovič s Ficom s láskou vykladajú o hrozbe "odtrhnutia južných území" a pod., nie je vôbec kacírska myšlienka, že sa nechajú nahovoriť do každého podujatia, ktoré Miklošovi podkope (rozvráti) systém. Tu leží priesečník záujmov Smeru a SMK. Jeden z mála, ale jasne sa rysuje. Preto spolu rokovali, a ak nie, tak určite budú. Nenechajme si navravieť od Mečiara, že budujú koalíciu, ale ani od Bugára, že menšina je zvláštna forma existencie, ktorej extra nárok sa musí zohľadniť aj napriek znásilneniu rozumu, pravidiel i systému.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
