týkajú ochrany lesov pred podkôrnym hmyzom. Lesníci by chceli využiť aj leteckú aplikáciu insekticídov, s čím ochranári zásadne nesúhlasia. Riaditeľ Správy NAPANT Marián Jasík po včerajšom seminári o dôsledkoch kalamity v chránených územiach v Technickej univerzite Zvolen pripomenul, že použitie chemického postreku v národnom parku je v Európe neštandardné. Okrem lykožrúta totiž chemikálie zabíjajú aj iné živé organizmy.
Podľa generálneho riaditeľa Lesov SR Karola Vinša však rozpor s ochranármi nie je veľký. "Prípadný letecký zásah predstavuje len minimálne percento ochrany plôch v nedostupných oblastiach. Gro sú iné v lesníckej praxi overené opatrenia, najmä feromónové lapače," uviedol Vinš. Dodal, že ak by sa na postihnutých územiach vôbec nepoužila ochrana pred kôrovcami, v najbližších dvoch až troch rokoch po veternej kalamite by mohli spôsobiť ďalšiu porovnateľne rozsiahlu kalamitu. Príkladom úspešného zabránenia hroziacej kôrovcovej kalamite je podľa neho postup lesníkov v Osrblí v roku 1996.
Okrem rozporov v oblasti leteckej aplikácie pesticídov v NAPANT majú lesníci a ochranári rôzne názory aj na vymedzenie plôch ponechaných na samovývoj a v oblasti sprístupňovania lesných porastov v národnom parku. V ochrannom pásme NAPANT už ochranári vlastníkom a užívateľom lesov povolili zhruba 20 kilometrov nových lesných ciest a zvážnic. Väčšinou ide o dočasné cesty, ktoré sa po vyťažení kalamitného dreva znova zalesnia. "K dohode zatiaľ nedošlo na území samotného národného parku, kde sme vybudovanie nových lesných ciest povolili len vo výnimočných prípadoch. Je tam požiadavka na zhruba 25 kilometrov, čo ide nad podstatu ochrany týchto území," uviedol Jasík.
Pri obnove lesa zničeného novembrovou veternou smršťou v NAPANT by mali ihličnaté dreviny tvoriť zhruba dve tretiny. Tretina pripadne na listnaté stromy, najmä buk.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
