Slniečko síce občas cez deň roztopilo sneh na cestách a chodníkoch, ale ráno sa na mnohých miestach vyskytovali nebezpečné zľadovatelé plochy. Dá sa teda povedať, že počas zimy je ľad naším spoločníkom. Čo však vlastne ľad je? No, ako sme sa učili v škole, ľad je tuhým skupenstvom vody. Voda pri poklese teploty pod bod tuhnutia (ten je pri normálnom atmosférickom tlaku 0o C) tuhne na ľad. Zdalo by sa, že ľad je takou bežnou "hmotou", že už o ňom vieme všetko. Nie je to však pravda. Vedci totiž zistili, že nie je ľad ako ľad. Znie to možno až neuveriteľne, ale podrobný výskum ukázal, že ľad existuje v 18 rôznych formách. Z nich len 13 foriem má kryštalickú štruktúru, teda vyznačuje sa pravidelne sa opakujúcim usporiadaním molekúl. Zvyšných päť foriem ľadu má amorfnú štruktúru, v ktorej nemožno nájsť nijaké pravidelné usporiadanie jednotlivých štruktúrnych prvkov. Ostatnú, piatu formu amorfného ľadu pripravili pracovníci Ústavu všeobecnej, anorganickej a teoretickej chémie na univerzite v Innsbrucku len nedávno. Táto nová forma ľadu dostala označenie VHDA, čo znamená very high density amorphous, teda amorfný s veľmi vysokou hustotou. Ľad typu VHDA bol pripravený ohrevom ľadu typu HDA (high density amorphous, čiže amorfný s vysokou hustotou) za účinku veľmi vysokého tlaku. Merania pomocou neutrónovej difrakcie ukázali, že v ľade typu VHDA je každá molekula vody obklopená len piatimi najbližšími molekulami vody, zatiaľ čo základnú bunku ľadu HDA tvorí molekula vody, obklopená ďalšími šiestimi molekulami. Preto má ľad VHDA oveľa vyššiu hustotu ako ľad HDA. Amorfné formy ľadu majú pre vedcov veľký význam najmä preto, lebo predstavujú tak povediac tečúcu vodu v stuhnutej forme. Štúdium amorfného ľadu môže prispieť k vysvetleniu mnohých procesov, ktoré prebiehajú vo vode a ktorých podstata zatiaľ nie je známa.

Zdá sa teda, že obyčajný ľad a obyčajná voda nie sú až takými obyčajnými látkami, ako sa to na prvý pohľad zdá.