vhodné na vznik života. Vedci sa všeobecne zhodujú na tom, že jednou z hlavných podmienok vzniku života v takej forme, v akej existuje na našej Zemi, je výskyt vody. Sondy, vysielané na rôzne vesmírne telesá, sú preto obvykle vystrojené prístrojmi, ktoré sú schopné zistiť, či sa na objekte, na ktorom pristáli, vyskytuje voda, resp. či zloženie hornín poukazuje na výskyt vody v minulosti. Jedným z vesmírnych telies, na ktorých sa podľa vedcov mohla v minulosti vyskytovať voda, je planéta Mars. Na Marse sa pri pozorovaní ďalekohľadmi zo Zeme našli povrchové štruktúry, pripomínajúce korytá bývalých riek a dná vyschnutých morí. Doteraz však chýbal priamy dôkaz o tom, že na Marse sa skutočne niekedy v minulosti vyskytovala voda. Zdá sa, že tento dôkaz poskytli merania, ktoré počas svojho už vyše ročného pobytu na povrchu Marsu vykonali roboty Spirit a Opportunity. Výsledky meraní boli zhrnuté do série článkov, ktoré koncom minulého roka uverejnil prestížny vedecký týždenník Science. Jednotný záver skupiny 122 vedcov, ktorí sú autormi spomenutých článkov, znie: "Niet pochýb o tom, že v minulosti voda na Marse bola. Voda tiekla po jeho povrchu a udržala sa dlhý čas v tekutom skupenstve v mnohých nádržiach, jazerách a moriach a formovala aj vrstvy pod povrchom planéty."

Na základe čoho bol urobený tento presvedčivo znejúci záver? Záver o existencii vody na Marse v istom období jeho vývoja bol urobený na základe mnohých čiastkových meraní, ktoré vykonali sondy Spirit a Opportunity. Horniny, ktoré preskúmal robot Opportunity na niekoľkých miestach povrchu Marsu, obsahujú vysoký podiel bromidov a chloridov. Zistený podiel je výsledkom dobre známych chemických procesov, ktoré prebiehajú iba za prítomnosti vody v tekutom skupenstve. Roboty našli aj horniny obsahujúce hojnosť minerálov síry, ktoré by bez dlhodobého pôsobenia vody nemohli vzniknúť. V niektorých horninách sa našli dutinky veľkosti gombíka na košeli, ktoré sú pozostatkom po mineráloch, ktoré sa rozpustili vo vode. Za dobrý dôkaz dlhodobého pôsobenia vody sa považujú sivé guľovité útvary (prezývané čučoriedky), ktoré sú bohaté na železo a ktoré sa hojne vyskytujú na povrchu erodovaných hornín. Na niektorých miestach boli objavené horniny s jasne rozoznateľnými tenkými vrstvami, ktoré predstavujú periodické usadeniny minerálov, unášaných tečúcou vodou. Niektoré charakteristiky skúmaných hornín naznačujú, že tieto horniny boli vystavené periodickým prívalom vody, ktorá sa potom stratila. Chemické zloženie marťanských hornín naznačuje, že na nich pôsobila voda s vysokým obsahom solí a kyslých zlúčenín. Takúto vodu možno považovať za marťanskú obdobu "našej" morskej vody. Za najpresvedčivejší dôkaz "vodnatej" histórie Marsu považujú veci objavenie minerálu, ktorý sa nazýva jarosti a ktorý nemôže vzniknúť bez tečúcej vody. Jarosit objavil robot Opportunity na planine Meridiani. Bez vody nemohol vzniknúť ani železitý minerál goethit, ktorý objavil robot Spirit. Dlhodobé a periodické pôsobenie vody na povrchu Marsu naznačuje aj výskyt obrovských kráterov, ktoré sú na nerozoznanie od dna pozemských jazier, a svahov s jasne rozlíšiteľnými vrstvami skamenelých hornín.

Na základe terajších znalostí možno teda temer s určitosťou povedať, že na Marse bola v minulosti voda. Veci však zatiaľ nevedia povedať, či to bolo pred miliardami alebo len pred niekoľkými tisíckami rokov. Žiadne dôkazy o prítomnosti tečúcej vody v súčasnosti sa zatiaľ nenašli. V marťanskej atmosfére je tak málo vodnej pary, že po jej skondenzovaní na tekutú vodu by na povrchu Marsu vytvorila vrstvičku hrúbky len 100 mikrometrov , čo je hrúbka ľudského vlasu. Keby bolo vody na Marse viac, nevyskytovalo by sa v jeho atmosfére toľko prachových búrok. Zvírený a teplý prach spôsobuje rýchle odparovanie vody z atmosféry. Britskí vedci sú presvedčení, že práve zrednutie atmosféry po predchádzajúcej prachovej búrke spôsobilo to, že sonda Beagle 2 narazila na povrch Marsu vyššou rýchlosťou ako sa predpokladalo, čím došlo k jej zničeniu. Vedci dnes vedia, že v období pred 4 miliardami až jednou miliardou rokov bolo na Marse vody dosť, ale nevedia, kedy po jeho povrchu tiekla voda naposledy. Záhadou ostáva aj to, kam sa marťanská voda vlastne podela.

Zatiaľ nikto nevie odpovedať ani na otázku, či bol niekedy na Marse život. Za pozitívne stopy života by sa považovali napríklad fosílie (v postate skameneliny) v marťanských horninách. Takéto fosílie sa zatiaľ nenašli, ale to môže byť spôsobené aj tým, že prístroje robotov Spirit a Opportunity boli vyvinuté na hľadanie stôp po pôsobení vody, a nie na hľadanie fosílií. Steve Squyers z Cornellovej univerzity, ktorý je vedúcim tímu na vyhodnocovanie údajov z oboch robotov, sa v jednom z článkov, uverejnených v časopise Science, vyjadril takto: "Predbežne nevieme povedať, či na Marse existoval život, ba ani to, či tam vôbec boli podmienky na vznik života. Vieme však jednoznačne to, že na Marse existujú vodou uložené horniny. Mars a Zem sa však určite nevyvíjali rovnako." Možno ešte uviesť, že sonda Opportunity doteraz prešla po marťanskom povrchu vzdialenosť 3 014 metrov a sonda Spirit dokonca až 4 157 metrov.

Viac informácií o podmienkach, ktoré v minulosti panovali na Marse, by mali priniesť ďalšie sondy, ktoré budú na červenú planétu vyslané v najbližších rokoch. Veľké nádeje sa vkladajú napríklad do sondy Phoenix, ktorá by mala v roku 2007 pristáť neďaleko severnej polárnej čiapočky. Táto sonda bude mať na palube zariadenie, ktoré umožní navŕtať trvalo zmrznuté horniny a zistiť, či v nich pred zamrznutím boli vhodné podmienky na vznik života. Na mnohé otázky by mali dať odpoveď výsledky meraní pomocou prístrojov na sonde Mars Science Laboratory (marťanské vedecké laboratórium), ktorá by na Marse mala pristáť v roku 2010.

O niekoľko rokov sa teda (možno) dozvieme, či bol alebo nebol na Marse život.